„Žijeme len raz a život je len jeden“, práve túto vetu si hovorí talentovaný Michal Blaško, ktorý sa nebál svoju kreativitu implementovať vo viacerých pracovných sférach, nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Jeho aktuálnym partnerom sa stal šijací stroj, v spoločnosti ktorého vznikajú s láskou vytvorené Zvery. Poznajú ich nielen deti, ale aj dospelí. Nie sú to však hračky, ale noví členovia domácností, pričom každý výtvor je jedinečným originálom. Čím sú tak výnimočné a prečo by ste mali aj vy aspoň jednu Zver? Príbeh Zverov nám vyrozprával v exkluzívnom rozhovore už ich stvoriteľ – mladý umelec Michal Blaško.
Pre niekoho, dekorácia, pre niekoho hračka a pre niekoho zasa nový člen domácnosti. Ako vznikol tento originálny nápad?
Zvery vznikali postupom času, neustálymi zmenami a vylepšovaním. Úplne prvé „zvery“, ktoré vyzerali teda celkom inak ako tie dnešné, vznikli z dlhej chvíle a prichádzajúcich Vianoc v roku 2016. Bol som v tom čase v Kanade a mama bývalého priateľa, mala tú najútulnejšiu šijaciu miestnosť, kde som si prvýkrát sadol za stroj. Začalo to vankúšmi, obalmi na pastelky, vreckami, až napokon vznikli vankúše s tykadlovými očami a nevrlým výrazom. Potom som si od vianočných darčekových „zverí“ dal asi dvojročnú prestávku. Stále som však mal v hlave nápad založiť si malú značku a šiť tie čudné vankúše – táto myšlienka so mnou bola neustále popri práci v Londýne a neskôr na Malte, no na šitie som si čas nenašiel. Stalo sa tak, až keď som sa vrátil v roku 2018 domov a nevedel „čo včul“.
Tvoje výtvory sa dali nazvať akokoľvek. Prečo vyhral názov „Zvery“?
Hľadal som niečo krátke, milé, ľahko zapamätateľné a tiež výstižné. Myslím, že Zvery sú práve toto všetko. Pamätám si, že som kamarátom ukazoval obrázky a pýtal som sa, ako by „to“ nazvali. Príšery, čudá, čudesy, zveriny a podobné iné názvy, ale nechcel som, aby to znelo strašidelne a tiež nie konkrétne. Názov Zvery vlastne vymyslel môj priateľ, myslím, že v aute, počas mnohých názvových brainstormingov. Zvery sú super, pretože to nie je nič konkrétne a pod týmto názvom si človek môže predstaviť naozaj čokoľvek, nie len zver ako takú. Veľa ľudí zvery premenováva na „zvieratká“: „Dobrý deň, chceli by sme adoptovať zvieratko …“, avšak práve zvieratká to nie sú. Zvieratká sú medveď, líška, pes, žirafa a všetky iné – títo vankúšoví spoločníci sa však nezaraďujú do tejto kategórie. Tiež sa stáva, že ľudia sa pýtajú „a čo to vlastne je? „Jéeej, tohto slimáčika by som si prosil“, alebo: „a tie sliepočky nemáte v inej farbe?“, naučil som sa usmievať sa, nechať ich v tom a len poznamenať, či myslia tú zelenú Zver.
Vieme, že si talentovaný hneď v niekoľkých oblastiach. Čo ťa oslovilo vydať sa aj touto cestou?
Ďakujem za talentovaný kompliment. Je pravda, že som sa venoval rôznym druhom umenia aj profesionálne, avšak ničomu dlho. Stále si vravím, že žijeme len raz a život je len jeden. Chcel by som vyskúšať všetko čo sa dá, navštíviť veľa miest, spoznať kultúry, pracovať v odlišných oblastiach, lebo čo nám napokon ostane je spomienka a tiež pocit. Možno preto som nedokázal nikdy ostať na jednom mieste dlho a stále hľadám niečo nové, aj keď túto otázku: „Prečo je to tak?“, ešte nemám vyriešenú ani sám v sebe.
Odevná tvorba, kostým, látky a šijací stroj ma vždy fascinovali. Aj keď som sa síce nikdy nepokúšal ušiť ani len tričko, prácu s látkami milujem. Pri výbere štúdia som uvažoval ísť aj smerom kostýmovej tvorby a ešte stále nie je neskoro. Pri šití oblečenia a odevu je master, kto zvládne najprv dokonalý strih a potom prichádza to najdôležitejšie: kreativita, ktorá určuje identitu. Keďže ja tento základ nemám, pri mojej tvorbe som to trochu tak preskočil a strihám si, ako sa mi to páči. Skúšam čo sa podarí a tak vznikajú aj nové prírastky do zverskej rodiny. Popri zveroch šijem tiež postieľkové sety pre kamarátky. Teraz budem začínať mini zelovoc, ale o tom potom a práve to šitie mimo zverí, ma naučí triky a skratky, ako lemovať a podobne, čo sa potom snažím aplikovať pri zveroch. Na začiatku som sa veľa naučil na YouTube, kde sa dá nájsť úplne všetko a aj pochopiť fyziku a technické princípy. Práve tie ma naučili šikovné ruky iných. Zvery sú mojou prácou, ale hlavne sú mojim hobby. Dokážem pri stroji presedieť aj 16 hodín s jednou prestávkou. Takže, aby som sa vrátil spať k otázke, prečo som sa vydal takouto cestou, je kreativita, možnosti bez hraníc a tiež možnosť byť sám sebe pánom.
Pre koho sú Zvery určené?
Zvery sú určené pre nekonvenčného človeka moderného – homo modernus. Mojim prvým cieľom bolo Zvery predstaviť hlavne ako interiérový doplnok pre človeka v každom veku, priestore a čase. Na začiatku som vôbec nemyslel, ako veľmi sa zvery môžu páčiť deťom a koľko radosti prinesú. Keď dostávam fotky detí so zvermi v objatí pred telkou alebo na nočníku, tak celý projekt dostáva iný zmysel. Zver je možné farebne zapasovať do každého interiéru a teda nechcem zverom určovať hranice a cieľovú skupinu. Niekto sa na zver pozerá a povie: „Prečo sa zver neusmieva a má taký čudný výraz?“, ja vždy odpoviem: „Usmievajte sa predsa vy, keď sa na ňu pozeráte!“. Zvery dýchajú vďaka všetkým, ktorí si ich zamilovali a my, pretože môžeme rozdávať radosť, úsmev a svojský pohľad na svet.
Na prvé sa vraj nezabúda. Kedy vnikla tvoja prvá Zver a ako vyzerala?
Úplne prvá Zver, ktorá sa vtedy ešte nenazývala „zver“, má bielo-červené pruhované tričko, sivé telo a neuzavreté končatiny. Aby sedela pekne rovno, k riťke má prišité vrecko s ryžou – nie, tú dnes už nepoužívam (to bol teda nápad!). Vyrábal som ju asi tri dni s pomocou kamošky bývalého priateľa z Texasu, ktorá ma k zverom aj inšpirovala. Po gaučovom úspechu tohto nového člena rodiny, som nabehol do ottawského sekáča a nakombinoval si farebné svetre. Ušil som ich ďalších desať a doniesol domov na Slovensko pod vianočný stromček všetkým v rodine.
Aj keď je každá Zver úplne iná, ako prebieha ich výroba? Koľko času venuješ výtvoru každej Zveri?
Neviem to presne časovo odhadnúť, keďže málokedy šijem len jednu zver … teda vlastne vôbec. Postupne som si vytvoril pracovný systém ako vo fabrike, ale na veľmi malej ploche. Najprv mám fázu strihania, kedy kombinujem farby, strihám svetre a háby, každú inú – hlavne podľa toho, čo materiál ponúka. Potom nasleduje strihanie podšívok, zažehľovanie rukávov a ostatných detailov. Ak má kamoška Zuzka čas, tak jej zavolám a ona si príde pre dve plné krabice ručičiek, ktoré mi potom o týždeň donesie ušité. Ja si medzi časom prišívam ostatné časti alebo strihám iné typy zverí z menších kúskov, ktoré ostali zo strihania „veľkáčov“. Keď mám všetky časti pekne uložené a nachystané na kôpkach, ráno si sadnem k stroju a celý deň ich zošívam do finálnej podoby. Potom nasleduje strihanie oválnych zadočkov, ktoré následne prišívam aj s etiketou. Aby zvery mohli vidieť majú dvojitý gombíkový zrak. Na triedenie a kombinovanie gombíkov si vyhradím aj celý deň, pretože väčšina vyradených gombíkov z výroby je vo veľkých sáčkoch a teda mojou terapeutickou hrou je nájsť páry. Túto činnosť kombinujem plnením a kŕmením zverí antialergickým polyesterovým dutým vláknom. Keď zvery dostanú tie správne krivky, zašijem zadočky, čím ich uzavriem, zagombíkujem a prišijem ústa. Na túto poslednú časť mi chodia občas pomáhať kamarátky, pretože je to úplne najzdĺhavejšie. Takže, ak by som to mal nejako časovo ohraničiť, vedel by som povedať, že za dva/tri mesiace som schopný vyrobiť asi dvesto zverí rôznych typov – záleží koľko pomocných rúk mám k dispozícii s tým, že voľno dva dni v mesiaci a 12 hodinová pracovná doba (úsmev). Myslím, že každý handmade tvorca presne rozumie, že vlastne čas nám nikto nezaplatí.
S akými materiálmi pracuješ? Prečo práve takýto výber?
Na šitie zverí používam nosené oblečenie z vytriedených šatníkov, látkových dielní a sekáčov. Každá zver je zo 100 % bavlny, občas v zložení s vlnou alebo kašmírom. Milujem nakupovanie v sekáčoch a aj keď hľadám niečo pre seba, neodídem bez pásikavého svetra pre zver. Oblečenie potom dvakrát periem, aby som videl, ako sa materiál správa a tiež, aby bola zver čistá a voňavá do nového sveta. Zvery sú šité aj v kombinácii s novými látkami – hlavne kvôli žiadaným farbám. Preto hovoríme, že zvery sú 70 % upcyklované. Upcyklácia, udržateľnosť a dizajn, by boli asi hlavnými dôvodmi, prečo si vyberám sekáčové a nosené svetre.
Čím sú tvoje Zvery originálne a jedinečné?
Poznáš ten pocit, keď prídeš k niekomu na návštevu a má rovnaký koberec? O mesiac na to ideš do kaviarne a tam ho vidíš tiež? A potom ti o dva mesiace kamoška pošle správu, že sa presťahovali do Rakúska a nechali im v byte aj nábytok a ty ho tam vidíš zas? Tak pri zveroch sa to nestane 😊. Aj keď už dnes sú zvery sú v rovnakých farebných kombináciách, rovnakej niet.
Na výrobu ktorého Zvera určite nikdy nezabudneš?
Určite nezabudnem na výrobu zveri v životnej veľkosti. Prišla mi správa, aby som vyrobil tehotenský vankúš ala zver. Dohodli sme si rozmery, urobil som pár návrhov a pustil sa do práce. Bol to úplne bláznivý nápad a odvtedy som ušil len dve podobné, pretože celá výroba mi trvá asi týždeň. Dodnes nepochopím, ako som také niečo mohol vymyslieť a hlavne rozmerať. Dve vnútorné vyplnené časti, ktoré sa navlečú do rozopínacieho obalu, ktorý je možné prať a vnútorné časti podľa potreby mäkkosti doplňovať a odplňovať. Pfff! Keď som ju poslal v dvoch veľkých krabiciach, dostal som správu, že je to naozaj gigant a myslím, že očakávania boli trochu iné, avšak dodnes si pamätám, koľko večerov som si nad tou zverou lámal hlavu a tiež aká bola ťažká. Myslím, že to dopadlo tak, že v posteli zver vystriedala partnera a tehotenský vankúš Kevin bol adeptom na nového otecka. Aspoň takého, o ktorého si celá rodina oprie hlavu.
O každé zvieratko sa treba starať. Aká je starostlivosť o Zvera?
Zver je samozrejme tiež bytosť, ktorá je ušitá zo svetrov a iných pružných materiálov. Nadmerné naťahovanie, preťahovanie a doťahovanie, môže viesť ku kratšej životnosti – hlavne končatín. Stále sa snažím vylepšovať odolnosť pružnosti zverí, keďže občas vidím deti, ako sa s nimi preťahujú, točia ich nad hlavami alebo si ich pohadzujú cez izbu. Bohužiaľ, veľa adoptívnych rodičov si neuvedomí, že to nie je „hračka z továrne“, ktorá by mala zapadnúť vo vreci medzi ostatnými hračkami, ale zver je opatrne vyrobená rukami a s láskou, ktorú potom chce dostať. Medzi tie príjemné záležitosti, ktoré si zvery užívajú, je hladkanie lepiacou rolkou, ktoré asi začnem pribaľovať ako darček, pretože keď to ukážem deťom, že aha, takto sa treba o zver starať, mamy musia ísť kúpiť zásoby roliek na každý deň, a tiež ich môžu žehliť cez iný bavlnený materiál. Takéto ohrievanie si zvery špeciálne užívajú a dokážu udržať vlastné teplo aj mesiac. Zver sa neodporúča prať v práčke – najlepšie v rukách podľa inštrukcií na etikete a nechať vyschnúť na slnku. V práčke sa výplň môže zraziť a zver utrpí otras mozgu.
Ak by mal niekto vysnívaného Zvera a nenašiel by ho v tvojej ponuke, vieš splniť aj takého špeciálne priania? Ľudia majú rôznu fantáziu. Stretol si sa už s požiadavkou na Zvera, ktorá ťa prekvapila?
Áno, hovoríš úplne presne, že fantázií sa medze nekladú. Mal som už veľa rôznych požiadaviek, z ktorých som aj veľa nedokázal vyplniť. Zver z Chrabromilu ako Harry Potter, Francúzka umelkyňa s baretkou v červených lodičkách, stavbár a podobne. Prekvapí ma asi takmer každá, ale tá úplne posledná bola super. Kockované tričko, Vans topánky a dredy. Topánky som vypustil, ale konečný výsledok dopadol nad očakávania. Raz som dostal zadanie trblietky a teda vybral som si flitrovaný top ako základ, na ktorom som zlomil tri ihly, takže tiež je to o skúšaní, kam až dokážem zájsť.
Keď som zvery začínal, na každú požiadavku som povedal áno, vyskúšam, avšak dokázal som sa naučiť povedať aj nie. Každá špeciálna objednávka vyžaduje oveľa viac času, pretože je veľakrát potrebné vymyslieť techniku šitia a ako to vlastne treba dať dokopy, aby konečný výsledok zafungoval. Niekedy si to vyžaduje takú zver vyskúšať ušiť aj trikrát predtým, ako sa pustím do finálnej podoby a teda ak je to niečo náročné, s čím by som napokon nebol spokojný alebo by sa to úplne vyhýbalo mojej estetike, už nevyrábam.
Máš aj ty svoju obľúbenú Zver? Priblížiš nám ju?
Vždy hovorím, že moja obľúbená je vždy tá, ktorú vyrobím poslednú. Je to pre mňa naozaj ťažké sa rozhodnúť, pretože každá je niečím iná – tvarom, farbami alebo úsmevom. Teraz sa mi najviac páčia mini zvery brošňové, ale aj typ Lorna s dlhým krkom … avšak tiež to neviem povedať presne, lebo potom mi je ľúto „Bočňákov“ a „Filipov“, ktorých mám tiež rád.
Popísal by si nám, ako by vyzeral Zver vyrobený špeciálne len pre M magazín.sk?
Keďže sa váš magazín sústredí hlavne na módu a lifestyle, bola by to samozrejme zver fashionista, ktorá je pripravená sedieť v prvej rade. Tvídové sako, dlhé džínsy a červené lodičky a sprevádzal by ju štýlový Franko v obleku výraznej farby s pásikavým tričkom. Lebo pásik – to je zverská filozofia.
Za rozhovor ďakujeme mladému talentovanému zakladateľovi značky Zvery – Michalovi Blaškovi
