So syndrómom vyhorenia sa ajťáci stretávajú častejšie, ako si myslíte. Hoci patrí IT sektor medzi najlepšie zarábajúce, ešte stále je nedostatočne zastúpený, čo má za následok prepracovanosť a demotiváciu mnohých vývojárov.
Ako nevyhorieť a ako proti tomu bojovať?
Umenie je nájsť si správny Work-life balance, rovnováhu medzi pracovným a osobným životom. Či ste už roky ostrieľaný Java programátor, alebo projektový inžinier v IT, v živote každého z nás sa hromadia profesionálne a osobné povinnosti.
A práve programátorom, ale aj tým v zákulisí ako napríklad projektovým manažérom v IT vďačíme za množstvo inovatívnych technologických vymožeností, ktoré nám umožnili zvládnuť tak náročné obdobie pandémie o niečo jednoduchšie.
Či už išlo o prechod na Home Office, objednávanie sa na testovanie a očkovanie online, alebo pohodlná objednávka jedla cez aplikácie, dlhé hodiny programovania sa určite vyplatili. Podpísali sa však na mnohých IT-čkároch a problému s prepracovaním nepomohli ani najnovšie pracovné ponuky v IT, ktoré rapídne narástli s nástupom automatizácie a digitalizácie.
Prečo je syndróm vyhorenia v IT tak častý?
Podľa štúdie Haystack Analytics má skúsenosti s vyhorením až 83 % z opýtaných softvérových inžinierov, pričom 81 % developerov sa cíti viac vyhorene v dôsledku pandémie. Najčastejším dôvodom bolo väčšie množstvo práce, následne neefektívne riadenie a nejasné ciele projektov.
Prieskum neziskovej organizácie Národný úrad pre ekonomický výskum (NBER) tiež poukázal na čoraz väčšie pracovné vyťaženie, ktorému IT tester konzultant čelí. Od začiatku pandémie sa totiž pracovná doba predĺžila priemerne o 48 minút, pričom počet stretnutí stúpol až o 15 %. Stále dlhšia pracovná doba a väčšie množstvo práce tak mali za následok čoraz väčšie uprednostňovanie pracovného života pred tým osobným, čo viedlo až k syndrómu vyhorenia.
Aké sú jeho príznaky a čo ho spôsobuje
Burn out alebo syndróm vyhorenia sa prejavuje napríklad problémom so spánkom, nechuťou do jedla, demotiváciou, zníženou produktivitou, nechuťou do vecí, ktoré nám pred tým prinášali radosť, precitlivenosťou či zvýšenou podráždenosťou. Ide o spočiatku celkom „neškodné“ príznaky, ktoré však môžu prerásť až do závažných psychických problémov ako depresia či úzkostné stavy, a preto by ste ich určite nemali podceňovať.
Existuje množstvo zdrojov vyhorenia, no my sa zameriame na tie najčastejšie dôvody:
- Nudná/opakujúca sa práca: Nič nespôsobí rýchlejšiu stratu motivácie ako monotónna robota. V prípade, že máte možnosť poveriť niekoho takouto opakujúcou sa robotou, delegujte ju na kolegu, prípadne prácu automatizujte.
- Dotieraví/nespolupracujúci používatelia: Práca s ľuďmi je náročná v každej oblasti. V IT sektore však môžete implementovať napríklad systém predaja lístkov na zefektívnenie procesu vybavovania požiadaviek.
- Nedostatok tréningu a neustále riešenie problémov: Nižší záujem môže zapríčiniť i pocit, že ste sa v práci nič nové nenaučili. Ak sa napríklad vaše programovanie v Java od nástupu na pozíciu nikam nepohlo alebo ak sa na vás valí jeden problém za druhým, dokáže to poriadne demotivovať. Rozhovor s vedením ale dokáže zázraky.
- Zastarané technológie: Práca v zastaraných systémoch je frustrujúca a časovo náročná predovšetkým v IT oblasti. Načrtnite výhody nového systému či softvéru a prehodnoťte ich s vedením.
- Nesprávne exekúcie: K tým prichádza napríklad vtedy, keď si myslíte, že na tasku strávite maximálne pol hodinu, ktorá sa zrazu pretiahne na niekoľko hodín. Venujte preto čas dôkladnému naplánovaniu svojej práce a uistite sa, že si na úlohu vyhradíte dostatočné množstvo času.
- Náročné úlohy: Veľké pracovné vyťaženie, ako aj monotónna práca môžu narušiť work-life balance a vyvolať pocit demotivácie. Preto si vždy stanovte priority, pravidelné prestávky a zoberte si na svoje plecia iba toľko práce, koľko reálne zvládnete.
- Nedostatok kontroly: Ak máte pocit, že nadriadený nedôveruje vašim schopnostiam, necítite sa uznaný alebo vám nie je umožnené rozhodovať o veciach súvisiacich s vašou prácou, môžete mať pocit, že nad všetkým strácate kontrolu. Spíšte si preto podrobný zoznam, zistite, kde vám chýba kontrola a vyhodnoťte, akým spôsobom by ste ju v danej oblasti mohli získať.
- Nedostatočné/žiadne odmeny: K vyhoreniu môžu viesť aj zriedkavé, prípadne žiadne odmeny za vykonanú prácu. Preto si ujasnite, aká pracovná odmena by vás motivovala a porozprávajte sa o nej so svojím nadriadeným.
- Nedostatok podpory od komunity: K psychickej pohode môžu výrazne pomôcť i dobré vzťahy na pracovisku. Pokúste sa preto s kolegami vytvoriť podpornú komunitu.
- Nespravodlivé zaobchádzanie a očakávania: Pokiaľ máte pocit, že sa k vám v práci správajú neférovo, odraziť sa to môže aj na vašom pracovnom výkone a motivácii. Nebojte sa o probléme hovoriť a požiadať o uznanie.
- Rozdiel v hodnotách: Vyhorenie môže nastať i vtedy, keď sa vaše hodnoty nezhodujú s hodnotami spoločnosti, v ktorej pracujete. Pozorne preto zvážte dôležitosť hodnôt jednotlivých strán.
- Toxické prostredie: Takéto prostredie človeka nesmierne vyčerpáva a podvedome mu zvyšuje hladiny stresu. Ak sa niekto v práci správa toxicky, nebojujte ohňom proti ohňu. Namiesto toho sa ospravedlňte, reagujte zdržanlivo a držte si odstup.
- Náročné vedenie: Syndróm vyhorenia môže vyvolať aj zlé vedenie v práci. Situáciu sa pokúste vyriešiť diskusiou o konkrétnom probléme, ktorý vás trápi, i o spôsoboch, ako ho vyriešiť.
Tipy, ako sa vysporiadať s so syndrómom vyhorenia
- Stanovte si hranice a naučte sa hovoriť nie.
- Začnite si písať zoznam vecí, za ktoré ste vďační.
- Nebojte sa požiadať o pomoc.
- Stanovte si profesionálne ciele i to, ako ich dosiahnete.
- Precvičujte starostlivosť o seba.
- Choďte druhým príkladom.
Syndróm vyhorenia predstavuje celospoločenský problém a týkať sa môže skutočne každého, nielen IT špecialistov. Dbajte preto na rovnováhu medzi súkromným a pracovným životom a vyhýbajte sa dlhodobému stresu, ktorý môže prejsť až do syndrómu vyhorenia. Toho sa totiž už tak ľahko nezbavíte.
