Pôvodne sa vydala cestou psychológie, avšak tá nenaplnila jej očakávania, a tak sa z vyštudovanej odborníčky na dušu stala módna návrhárka. Základom jej tvorby je vždy ženskosť a pohodlie zároveň. Aká bola cesta mladej módnej tvorkyne k vytúženému cieľu? Začiatky podnikania neboli ani zďaleka jednoduché a aj napriek tomu začala šiť úplne sama pod vlastnou značkou – Eightysix. Čomu sa popri štúdiu venovala, čím všetkým si musela vo svojej kariére prejsť, ako sa z módnej návrhárky spoločenských a svadobných šiat stala návrhárka unikátneho spodného prádla a čím všetkým sa necháva inšpirovať Jana Tománek? Odpovede na tieto otázky a ešte omnoho viac sa dozviete v nasledovnom exkluzívnom rozhovore len pre M magazín.sk s jedinečnou slovenskou umelkyňou.
Janka, pôvodne si vyštudovala psychológiu. Čo Ťa viedlo k výberu tohto odboru?
Vždy som inklinovala k duchovno-duševným záležitostiam. Predpokladala som, že keď do toho preniknem hlbšie, budem môcť pomáhať ľuďom. Štúdium psychológie mi prišlo ako vhodná cesta. Očakávanie a realita bývajú však často rozdielne, a tak som zistila, že psychológia tak celkom nepokrýva smer, ktorým by som sa chcela uberať, a tak som začala hľadať iné cesty realizácie aj profesne a aj ako človek.
Stíhala si sa popri štúdiu venovať aj niečomu inému? Ako si sa nakoniec dostala od psychológie k módnemu návrhárstvu?
Už počas štúdia psychológie som si našla prácu v jednom talianskom butiku. Tam ma to veľmi chytilo. Móda, oblečenie, výber kolekcie. Už vtedy som vedela, že raz chcem mať vlastný obchod s dámskym oblečením. To sa mi krátko po skončení univerzity aj podarilo. Bol to môj sen. Začalo to predajom talianskych značiek. A keďže stále som hľadala niečo iné, aby som zákazníčkam priniesla originálne kúsky, natrafila som na slovenských výrobcov oblečenia. Presedlala som z “Talianov” na “Slovákov”. Už vtedy sa však rodil nápad v mojej hlave, že chcem mať vlastnú kolekciu. A keďže som sama šiť nevedela, hľadala som ľudí, ktorí by moje predstavy preniesli do reality. Problém bol však v tom, že aj keď som sa akokoľvek snažila opísať moje vízie, výsledný kúsok oblečenia nebol nikdy ako ten v mojej predstave. Tak som sa rozhodla, že sa naučím šiť. K narodeninám som si ako darček želala šijací stroj a že to skúsim. Tak sa to všetko začalo.
Aké boli tvoje začiatky v tejto oblasti? Pod akou značkou si tvorila a čo všetko to obnášalo?
Začiatky jednoduché neboli. Dlhy, preplakané noci a neistota. Mala som však pri sebe blízkych, ktorí stáli pri mne, aj keď bolo zle. Boli však aj chvíle, keď som to všetko chcela zabaliť. Potom som si povedala: potiahnem ešte polrok a spravím všetko pre to, aby som to rozbehla. A nakoniec a to aj podarilo. Predal sa prvý kúsok z mojich rúk, potom druhý a postupne sa moja výroba rozbehla. Pracovala som 16 hodín denne. Zo začiatku som šila jednoduché strihy a oblečenie na každý deň. S naberaním skúsenosti a sebaistoty som sa púšťala do zložitejších strihov, až som sa prepracovala k spoločenským a svadobným šatám.
Každá tvorba prináša veľké množstvo nadšenia. Stal sa nejaký kúsok tvojho návrhárstva postupne tvojou vášňou?
Áno. Postupne, ale isto, som sa zamilovala do spoločenských šiat. Je to jednoducho moja srdcová záležitosť.
Odkiaľ si čerpala inšpiráciu a čo bolo alfou a omegou tvojej tvorby?
Inšpirujú ma farby. Zbožňujem farby a to všetky. Vždy, keď zbadám látku s farbou (vzorom), ktorá ma zaujme, hneď nasledujú moje predstavy a vízie o šatách. V hlave “prerátavam” strihy. Keď strih premyslím a predstavím si ho do detailu, nakreslím ho na látku, vystrihnem a ušijem. Model je na svete. Po došití si ho vždy oblečiem a “otestujem”. Všetko musí sedieť, a to nielen po technickej stránke. Šaty musia byť pohodlné a príjemné, aj keď sú spoločenské. Úplným základom pri tvorbe mojich šiat je ženskosť. Mojim klientkam som zvykla hovorievať, že žena má byť ženou a mala by to vyjadriť aj oblečením, ktoré jej ženskosť a charizmu ešte viac zvýraznia.
Ako sa zmenil tvoj pohľad na návrhárstvo a tvoju prácu s príchodom momentálnej situácie?
Vzhľadom k tomu, že mojou doménou boli spoločenské šaty na mieru, bola som nútená úplne zmeniť koncept a aj spôsob mojej práce. O spoločenské šaty momentálne záujem nie je. Osobný kontakt do úvahy taktiež nepripadá. Keď som sa chcela pohnúť z miesta, musela som vymyslieť niečo nové, nezávislé na osobnom kontakte. So šatami som si to predstaviť nevedela. Ale už asi rok som sa pohrávala s myšlienkou navrhovať a vyrábať spodné prádlo. Zrazu mi to prišlo ako skvelý nápad. Tak som sa do toho pustila.
Každý umelec vo svojej kariére prechádza rôznymi obdobiami. Tak isto sa tomu nevyhla ani tvoja tvorba. Vieš nám priblížiť, ako vznikla značka Januľa?
Pôvodne som tvorila pod značkou Eightysix Jana Tománek. Avšak tento názov sa mi k spodnému prádlu vôbec nehodil. Chcela som jednoduchý, ľahko zapamätateľný a slovenský názov, ktorý by niesol aj hlbší význam pre mňa. Napadlo mi moje meno. Januľa. Takto ma volali moji rodičia, keď som bola drobec. A bolo rozhodnuté, lebo tento názov spĺňal všetky štyri kritéria. (úsmev) Nešlo iba o zmenu názvu, ale aj o kompletnú zmenu spôsobu práce. Zo šiat na mieru som prešla ku konfekčnej výrobe. A od osobného kontaktu s klientkami som sa premiestnila do virtuálneho prostredia. Ale aj tu sa snažím byť ústretová voči individuálnym potrebám klientiek, ako napríklad pri úprave strihu pri nekonfekčných veľkostiach.
Akým spôsobom si vytvorila svoju prvú podprsenku? Bola si so svojim prototypom spokojná alebo si ešte dlho skúšala rôzne strihy a tvary?
Môj prvý “podprsenkový počin” vznikol ešte pred rokom. Vychádzala som z vlastnej potreby. Akosi som prestala dobre znášať výstuže a kostice v podprsenkách. Tak som hľadala niečo naozaj pohodlné. Pri pohodlných podprsenkách bol problém v tom, že vyzerali, akoby som šla do telocvične. To som si povedala nie. Toto nosiť nechcem. Chcem pohodlie a ženskosť zároveň a kompromisy robiť nebudem, a keď to nenájdem vytvorím to sama. Nenašla som. Tak som sa do toho pustila. Potrebovala som vymyslieť strih bez výstuží, maximálne pohodlný, ktorý by držal tvar pŕs, ktorý by bol ženský a ktorý by bol aj funkčný pri pohybových aktivitách. Postupne som vytvorila 5 modelov podprseniek, otestovala sama na sebe a až ten piaty model spĺňal všetko. Tak uzrel svetlo sveta model Adriana.
Aké materiály používaš pri realizovaní svojich kúskov? Aký typ spodného prádla si u teba zákazník nájde?
Základ každého kúsku tvorí bavlnený úplet. Prírodný materiál, ktorý je veľmi príjemný na pokožke, prispôsobivý a vhodný aj pre tých s najcitlivejšou pokožkou. Úplet často kombinujem s čipkou, lebo tá mi príde veľmi ženská. Čo sa týka typu spodného prádla, podprsenky sú braletkového strihu, bez výstuží, ale tvarované strihom, aby krásne držali tvar pŕs. Nohavičky sú buď brazilky alebo klasického strihu. Špecialitkou pri nohavičkách je tvarovaný zadný diel, ktorý priľne k pokožke, ale nezarezáva sa. Nohavičky navyše vyrábame bez všívania vnútorných gumičiek, preto pod oblečením pôsobia ako bezšvové.
Stretla si sa za krátke pôsobenie tvojej novej značky s nejakými špeciálnymi požiadavkami?
Ženy sa ma často pýtajú, či sú podprsenky vhodné aj na väčšie prsia. Áno sú. Špeciálne požiadavky sú len pri úprave strihu, ak má žena väčšie poprsie, ale inak je útla. Vtedy strih na požiadanie upravujem a prispôsobujem na mieru. Samozrejmosťou je to, že každý model vieme vytvoriť aj v rôznych farebných prevedeniach.
Našli by sme u Teba aj iné kúsky okrem spodného prádla? Napríklad pyžamká?
Áno, okrem spodného prádla vyrábame aj šortky na spanie. Chcela som, aby boli hravé a ženské zároveň, a aby boli mäkké a pohodlné. Vyrábame ich tiež z bavlnených úpletov a dotvárame čipkou. K šortkám si viete doladiť tričko. Zatiaľ máme v ponuke dve základné farby: čiernu a bielu, ale po dohovore vieme vyrobiť tričko aj v inej farbe, a tak si vytvoríte komplet pyžamko podľa vlastných predstáv. Osobne si viem tieto pyžamkové sety predstaviť aj ako pohodlné domáce oblečenie. (úsmev)
Uvažuješ, že by si rozšírila svoj sortiment aj o ďalšie kúsky?
Plány mám viaceré, čiže určite áno. Nechám ich v sebe vyzrieť. Prezrádzať zatiaľ nebudem, ale už teraz sa na to teším. (smiech)
Čo si myslíš, že je pri výbere spodného prádla najdôležitejšie?
Pre mňa osobne je to pohodlie, aby som necítila, že niečo na sebe mám. Niečo ako druhá koža. Potom je to dizajn – musí sa mi to páčiť. Vo všeobecnosti by ženy mali poznať svoju správnu veľkosť a správnu veľkosť si aj kúpiť. Nenakupovať zbytočne menšie alebo väčšie číslo – zo zdravotných aj estetických dôvodov. Taktiež by mali zvážiť pri výbere spodného prádla, na aký účel si ho kupujú a mali by tiež vedieť, ktorý materiál je im príjemný a pre pokožku prijateľný. V neposlednom rade by sa samy sebe mali páčiť, lebo to potom vyžarujú aj do okolia. To je ich jedinečná esencia, ich jedinečná charizma.
Za rozhovor ďakujeme módnej návrhárke a majiteľke značky Januľa – Janke Tománek
