Christopher Nolan už ukázal divákom ulice mesta Gotham vo filmoch o Batmanovi, nekonečný svet snov vo filme Počiatok, ale aj vzdialené kúty vesmíru vo filme Interstellar. Po prvýkrát sa tento inovatívny režisér, scenárista a producent rozhodol nakrútiť film o skutočnej udalosti, ktorú po celý život považoval za veľmi dôležitú – zázrak z mesta Dunkerque.

Udalosť, ktorá ovplyvnila budúcnosť nás všetkých! Historický veľkofilm Dunkirk predčil všetky očakávania!

Evakuácia mesta Dunkerque sa síce odohrala v prvých mesiacoch druhej svetovej vojny, no priamo ovplyvnila jej konečný výsledok. Film však nie je vojnovou drámou. Ch. Nolan sa snažil pretvoriť historickú udalosť na aktuálny a interaktívny filmový zážitok. Latka pre jeho napínavý a vzrušujúci akčný thriller bola totiž nastavená veľmi vysoko.

„Udalosti z Dunkerque sú jedným z najdôležitejších príbehov v histórii ľudstva. Bol to súboj s časom na život a na smrť,“ hovorí Ch. Nolan. „Bola to výnimočne napätá situácia, no taká bola realita. My sme sa snažili ukázať príbeh plne verný histórii, no zároveň zachovať jeho silu a pridať aj trochu zábavy.“

Emma Thomasová, Nolanova manželka a dlhoročná spoluproducentka, dodáva: „Dunkirk je veľkolepý film, ale zároveň je založený na príbehu obyčajných ľudí, takže je univerzálny. Chris chcel publikum vtiahnuť do deja, aby príbeh prežili spolu s postavami – či už s vojakmi na pláži, pilotmi vo vzduchu, či civilistami na lodiach.“

Výnimočný skutočný príbeh fascinoval Ch. Nolana už dlhé roky. „Vždy som ho chcel prerozprávať,“ priznáva. „Už od malička som počúval o legendárnej evakuácii Dunkerque a o neuveriteľnom víťazstve na poslednú chvíľu. Tieto udalosti sú súčasťou našej kultúry. Máme ich v krvi.“

Všetko sa začalo na konci mája 1940, keď sa musel britský expedičný zbor a francúzske, belgické a kanadské jednotky stiahnuť na pláže pri francúzskom meste Dunkerque. Hoci Anglicko bolo cez more vzdialené len približne 40 kilometrov, nemali sa tam ako dostať. Britské námorné lode sa nedokázali dostať na plytké pláže a nemohli vojakov zachrániť. No stále zostávala nádej: na pomoc povolali všetky malé lode. Celá flotila civilných „malých lodiek“ z južného pobrežia Anglicka sa vydala na plavbu cez more, aby priviezla vojakov domov. Misia dostala názov operácia Dynamo.

Historický poradca Joshua Levine, autor knihy Forgotten Voices of Dunkirk (Zabudnuté hlasy z Dunkerque) zdôrazňuje, že evakuácia z roku 1940 je nielen britským príbehom. „Bola to obrovská udalosť s medzinárodným významom. Všetky úspechy druhej svetovej vojny z Británie, Spojených štátov a z celého sveta by sa nestali, keby neprišlo k Dunkerqueskej evakuácii. Bolo to nesmierne dôležité. Keby britskú armádu vyzabíjali alebo odviedli do zajatia, Británia by s najväčšou pravdepodobnosťou kapitulovala a dnes by sme žili v úplne inom svete. Pre mňa sú udalosti z Dunkerque najmä o záchrane slobody. Lode, ktoré z mesta vyrazili, znamenali nádej pre celý svet.“

Súhlasí s ním aj Kenneth Branagh, ktorý si vo filme zahral britského kapitána. „Naše životy by boli úplne iné, keby neprišlo k tomuto okamihu alebo keby sa ľudia rozhodli, že vojakom nepomôžu. Zachránili tak aj našu budúcnosť. Nesmieme podceňovať vojenský, sociálny, politický, ale aj ľudský význam tejto udalosti. Na jednej strane vyzerá evakuácia ako zbabelý útek, no zároveň bola veľmi hrdinská a poukázala na odvahu ľudí.“

Nepravdepodobná záchrana armády odrezanej od sveta dokonca obohatila britskú slovnú zásobu o frázu „dunkerqueská odvaha“. „Táto fráza je súčasťou anglickej národnej hrdosti,“ vysvetľuje E. Thomasová. „Znamená statočnú vytrvalosť a odhodlanie bojovať proti nepriazni osudu.“

Mark Rylance si zahral jedného z kapitánov malých lodiek. „Pre Angličanov má táto udalosť veľký význam,“ súhlasí. „Bolo takmer jasné, že na pláži prehráme, no zhostili sme sa situácie a unikli sme nepriateľským jednotkám. Dunkerqueská odvaha súvisí s vytrvalosťou, húževnatosťou, no i obetavosťou.“

Nováčik Fionn Whitehead, ktorý sa zhostil role jedného z mladých britských vojakov na pláži, dodáva: „Podľa mňa znamená dunkerqueská odvaha zmysel pre spoluprácu a spoločenstvo – znamená to pomôcť niekomu, kto má problémy.“

Christopher Nolan a Emma Thomasová navštívili Dunkerque v 90. rokoch na kamarátovej malej plachetnici, podobnej „malým loďkám“. Vďaka tejto skúsenosti získali úplne iný pohľad na kľúčovú udalosť, o ktorej predtým iba čítali. Plavba cez Lamanšský prieliv im trvala až prekvapivých 19 hodín, najmä kvôli rozbúrenému moru a zlému počasiu. „Bola to veľmi náročná plavba,“ spomína si Ch. Nolan, „ … a pritom na nás nikto nehádzal bomby. Najviac mi utkvelo v pamäti, aké nezvyčajné bolo nasadiť malé civilné lode do vojnových vôd. Civilisti už z diaľky videli dym a oheň, takže ich ochota pomôcť ostatným bola skutočne výnimočná.“

„Keď som uvažoval, ako by bolo najlepšie príbeh vyrozprávať, hneď na začiatku som sa rozhodol, že udalosti ukážeme z pevniny, z mora i zo vzduchu,“ pokračuje Ch. Nolan. „Chcel som ich ukázať z pohľadu vojakov na pláži, civilistov, ktorí im prišli na pomoc, no aj pilotov, ktorí ich ochraňovali zhora. Okamžite som si uvedomil, že pre každú časť príbehu musíme použiť iný časový rámec. Vojaci strávili na pláži viac ako pol týždňa, plavba cez prieliv sa odohrala v priebehu jedného dňa a piloti stíhačiek Spitfire sa zapojili približne na hodinu. Každá z týchto línii príbehu – týždeň na pevnine, deň na mori a hodina vo vzduchu bola špecifická z hľadiska vnímania času, takže som ich musel veľmi opatrne prepojiť. Prepletenie jednotlivých príbehov vytvára veľmi subjektívny pohľad a vysvetľuje cestu každej postavy, no zároveň zdôrazňuje, že mnoho ďalších príbehov zostalo nevypovedaných. Súhrnné znázornenie toľkých individuálnych zážitkov by v jednom filme nebolo možné, najmä ak ide o udalosti takýchto rozmerov.“

Ch. Nolan si pred nakrúcaním filmu prečítal viacero kníh a záznamov z prvej ruky a často ich konzultoval s J. Levinom. „Veľmi rýchlo pochopil tenkú hranicu medzi tým, čo sa hodí do filmu a historickou presnosťou, ktorú sme sa snažili zachovať,“ opisuje spoluprácu Ch. Nolan. „Okrem toho nám vybavil stretnutie s veteránmi operácie Dynamo. Bolo nám cťou sa s nimi stretnúť, počúvať ich zážitky a zistiť, čo znamenali udalosti z Dunkerque pre nich.“

 

„Chris (Nolan) však aj napriek tomu nechcel vkladať slová do úst skutočných hrdinov, alebo zmeniť ich príbehy na dosiahnutie dramatického efektu,“ poznamenáva E. Thomasová. „Rozhodol sa, že pre príbeh bude najlepšie, ak použije fiktívne postavy inšpirované všetkými skúsenosťami, ktoré ho oslovili.“

Hlavným úmyslom Christophera Nolana bolo vtiahnuť diváka priamo na pláž, na palubu lodiek plaviacich sa cez Lamanšský prieliv a do kokpitov stíhačiek Spitfire. Už vo filme Temný rytier využil po prvýkrát v celovečernom filme kamery IMAX a odvtedy ich používa vo všetkých filmoch. No pre film Dunkirk využil veľký formát a celý film nakrútil v kombinácii IMAX a 65mm filmu. „Niečo také som ešte neskúsil,“ vysvetľuje, „no taký veľký príbeh ako Dunkirk si zaslúži obrovské plátno.“

„Nakrúcali sme na IMAX film, lebo má neporovnateľnú kvalitu obrazu,“ vysvetľuje režisér. „Keď sedíte v kine, plátno zmizne a máte pocit, že sa môžete obrazu dotknúť a to dodáva hĺbku úžasným panorámam a veľkolepým akčným scénam. Časom sme však zistili, že veľký rozmer dodáva intímnejším situáciám podmanivý pocit bezprostrednosti. Verili sme, že ak vytvoríme takéto scény, bude to stáť za to.“

Pre Nolanove filmy je typické, že sa scény snaží zachytiť na kameru a ak je to možné, vyhýba sa digitálnym efektom a CGI. „Podľa mňa je nevyhnutné, aby sme pracovali so skutočnými vecami a skutočnými ľuďmi,“ objasňuje. „Výsledok je potom hlbší a reálnejší a vtiahne diváka do deja.“

Pridaj komentár