Publicista, spisovateľ a vydavateľ, ktorý má v tejto brandži bohaté skúsenosti nielen na domácej, ale i zahraničnej scéne. Slovenskej verejnosti je známy vďaka internetovému magazínu Sieťovka, publikovaním v známom slovenskom periodiku SME, ale predovšetkým vďaka pútavým románom, ktoré napísal spolu s úspešnou spisovateľkou Adrianou Máchačovou. Čo všetko nám o zákulisí týchto skvelých kníh, ktoré sa tešia stále väčšej obľube, prezradil sám Róbert Dyda, sa dočítate v exkluzívnom rozhovore len na M magazín.sk. A nielen to!

Stretol sa s Umbertom Ecom, Danom Brownom a mnohými ďalšími svetovými spisovateľmi! Slovenský publicista Róbert Dyda nám poodhalil kúsok svojho tvorivého sveta!

FOTO: Milada Jančovičová

Postavy vo vašich troch knihách sú inšpirované skutočnými postavami zo Slovenska alebo sú všetky fiktívne?

Jediná z kníh, ktoré sme s Adrianou Macháčovou spolu napísali, kde sa niektoré postavy približujú reálnym, je „Vieme prví“, nakoľko sa časť príbehu odohráva v redakcii bulváru. Ale ani tam to nie je jedna k jednej. Ak pre niekoho pôsobia príliš reálne, je to tým, že pri ich vytváraní sme sa museli snažiť ich „vymodelovať“ tak, aby ste práve vy čitatelia verili, že sa podobajú na niekoho konkrétneho od novinárky až po vyšetrovateľa. Ak je niečo v našich knihách veľmi konkrétne, sú to miesta, ktoré sú nám blízke. Preto sú tam odkazy na Viedeň, Hainburg, Horský park, Kramáre, Jakubovo námestie či krčmu Koník.

Kde je skryté posolstvo knihy a čo má táto kniha ľuďom odkázať?

Tomuto sme sa chceli viac menej programovo vyhnúť, aby sme vyslovovali akékoľvek posolstvo. To robia žánrovo iní autori typu Paulo Coelho. Avšak bolo by výborné, keby sa naše knihy čítali tak, že ich nepustíte z ruky neodčítané a po ich zavretí sa na chvíľu zamyslíte nad všetkým, čo ste sa dozvedeli.

Odkiaľ ste brali inšpiráciu na napísanie tak napínavého príbehu?

Predne už fakt, že v otázke spomínaš napínavý príbeh, je pre nás odmena. Inšpirácia spočíva asi v tom, že vieme nielen pozorovať, ale si aj pamätať, čo okolo seba vidíme. Napätie sa zas dosahuje tým, že dej nesmie nudiť hlavne autorov. Akonáhle nie si schopná písať tak, že ťa to baví, potom je lepšie odložiť pero, či v dnešnom prípade sklapnúť notebook.

Podobá sa niektorá postava z vašich kníh svojim autorom?

Každá jedna. Veď sme ich „rodičia“. (smiech) Vždy pri písaní odovzdáva autor kúsok seba, či už len nejakou vetou, ktorú má obľúbenú alebo situáciu, čo prežil alebo prostredie v ktorom pracoval.

Ktorá postava ti je z knihy najviac sympatická a prečo?

To je pre mňa naozaj nezodpovedateľná otázka. Ktoré dieťa máte radšej? Osobne mám pocit, že tak ako herci majú radi negatívne postavy, tak aj pre autorov môže byť odmena, keď niekto je pre čitateľa tak odpudivý, že by mu ruku nepodal. Napríklad jednoznačne najnepopulárnejšou postavou našich kníh je Adela Oswaldová zo Šokujúcej aféry. Ale ak by som si skutočne mal vybrať, boli by to Dana Mazanová a jej dcéra Tereza z rovnakého románu, ktorú vychováva sama a okolie ju vysmieva, hoci je dobrý človek. To je odraz toho, že ako píšeme v knihe, žijeme dobu, keď aj upratovačka musí uspieť v podnikovom kastingu na miss.

V čom je táto detektívka jedinečná a odlišná od ostatných?

Nemám žiaľ prehľad v slovenských detektívkach, ale tipol by som si, že zápletka obsahujúca motív využitia bieleho koňa zo strany maďarskej šľachty na vstup do slovenskej politiky je unikátna a hádam aj zaujímavá.

FOTO: Milada Jančovičová

Aká kniha z tvojej tvorby nás čaká v najbližšej dobe?

Ja sa posledné dva roky venujem už len pravidelnému prispievaniu do prílohy SME – magazínu O knihách, kde píšem o literárnom svete v Nemecku, ale vyšiel mi tam aj rozhovor s Danom Brownom, ktorého som mal možnosť stretnúť na knižnom veľtrhu vo Frankfurte. Publicistická činnosť mi sedí viac. Adriana Macháčová ale píše ďalej a aktuálne je na trhu jej výborný román „Milujem tvoje lži“, v ktorom list zo starého kufra navždy zmení osudy nielen predčasne osirelej Katky.

Myslíš si, že situácie ktoré ste opisovali vo vašich knihách sa bežne dejú aj na Slovensku?

Pravdupovediac, bolo by veľmi zlé, ak by príbehy, ktoré sme opísali ako v Škandále v lepšej spoločnosti, tak v Šokujúcej afére boli bežné. Veď tam umierajú ľudia! Sledujúc ale vývoj v žurnalistike, tak si myslím, že najbližšie realite je žiaľ náš román Vieme prví. Ak by sme napísali jeho pokračovanie, tak žiaľ k fabrikovaniu bulvárnych správ o celebritách by museli pribudnúť aj tzv. alternatívne fakty, čiže fake news, ktorým verí dnes strašne vysoký počet ľudí.

Kto je tvoj obľúbený detektív a prečo?

Nie som veľký fanúšik detektívok, ale Poirot má šarm a intelekt hodný nasledovania.

Pre akú kategóriu čitateľov je táto kniha určená?

Pre každého kto má rád oddychovú a napínavú literatúru.

Je niečo, čo by si na tejto knihe spätne zmenil?

Obálky prvých dvoch románov. To je obrovská alchýmia. (smiech) Žiadny autor nemôže byť úplne spokojný s konečným dielom, ale nemyslím si, že by sme niečo zásadné zmenili. Možno niektoré detaily by sa dali upraviť, ale príbeh ako taký určite nie.

Boli v hre viaceré názvy pre vaše knihy? Ak áno, prečo vyhrali práve tieto?

Nie neboli. Na názve sme sa zhodli pri každej v priebehu pár minút.

Kde sa v Tebe objavil talent majstra napísať knihu ako takú?

Asi som to zdedil po otcovi, hoci on sám nič nezverejnil, ale keď zomrel, našiel som pár jeho veľmi zaujímavých literárnych pokusov. Ja som vždy veľa čítal a tým pádom som mal v okamihu, keď som sa rozhodol niečo napísať, veľkú zásobu vzorov, ale aj príbehov.

Ako sa Ti spolupracovalo na predošlých knihách s pani Adrianou Macháčovou?

Slovami referendového klasika by som povedal, že to bolo „úžasné dobrodružstvo“ a nechcem, aby to vyznelo formálne, ale považujem to za jeden z najšťastnejších zlomov, ktorý sa mi v živote prihodil. Paradoxom je, že hoci sme navštevovali spoločné gymnázium, až pred piatimi rokmi sme sa opäť „našli“. Asi to spôsoboval fakt, že nás delí jeden ročník. (úsmev)

FOTO: Milada Jančovičová

Šokujúca aféra, Škandál vo vysokej spoločnosti alebo Vieme prví? Do ktorej knihy si sa najviac zamiloval?

Všetky ich mám rád, každú pre niečo iné. A hoci napríklad Vieme prví asi najviac odráža moje pracovné skúsenosti, nie som príliš nadšený, ako sa jej príbeh stáva čoraz viac literatúrou faktu.

Ako trávi voľný čas spisovateľ v dnešnej modernej dobe?

Veľa čítam, cestujem a pozorujem. Vďaka priaznivej polohe súčasného bydliska mám na dosah 4 – 5 hodín Paríž, Frankfurt, Prahu či Benátky. To sa potom ľahko nasávajú dojmy.

Knihy ktorých velikánov, ťa fascinujú? Čerpáš z týchto kníh aj svoju inšpiráciu?

Shakespeare bol vždy mojím veľkým vzorom. Ak by mi začal horieť dom, tak asi by som bral pod pazuchu jeho súborné dielo medzi prvými. Mám šťastie, že do Nemecka často prichádzajú svetoví spisovatelia a tak som mal možnosť krátko pred smrťou stretnúť Umberta Eca a po vyššie spomínanom Danovi Brownovi aj Salmana Rushdieho či Orhana Pamuka.

Čo ťa vie „nakopnúť“ alebo fascinovať k vytvoreniu  a napísaniu knihu?

Nakopnúť ma jednoznačne vie deadline (smiech). Musím mať pocit, že to, čo idem písať, niekoho zaujme.

Róbert Dyda (*1967) publicista a vydavateľ internetového magazínu Sieťovka, bol pri zrode najnavštevovanejšieho slovenského blogu. Takmer desaťročie adminoval v mienkotvornom denníku a vyskúšal si aj prácu v bulvári. Narodil sa v znamení Barana, vyštudoval andragogiku na FiF UK v Bratislave. Spolu s úspešnou spisovateľkou Adrianou Máchačovou napísali romány Vieme prví (2014) a Šokujúca aféra (2014), ktorá získala v 24. ročníku čitateľskej ankety Knižnej revue 3. miesto v kategórii Debut roka 2014 a po úspešnom vydaní v Českej republike na jeseň 2014, vyšla v roku 2016 aj v nemeckom preklade pod názvom Eine schockierende Affäre a v reedícii ako Shocking Affair. V súčasnosti prispieva pravidelne do knižného magazínu O knihách, ktorý vychádza aj ako príloha denníka SME. Už niekoľko rokov žije neďaleko Mníchova.

Pridaj komentár