Speváčkou Tajči Gali a ADiss už niekoľko mesiacov intenzívne spolupracujú a začiatkom roka vydali spoločný singel Nad zemou. Ako odštartovala ich spolupráca, čo majú za sebou, ale aj aké sú ich plány pre tento rok, sa dozviete v nasledujúcich riadkoch.

Aký bol pre vás rok 2023?

TG: Veľmi prelomový. Zmenený a rozhodne iný ako roky pred tým.

AD: Pre mňa štandardne pracovný, pričom každým rokom, zdá sa mi, pracujem viac a viac. (úsmev) Môžem povedať, že bol tiež jedným z tých náročnejších. Sťahoval som sa do nového štúdia, produkoval som asi päť hudobných albumov – nielen pre seba, ale aj pre iných umelcov.

ADiss, ty si už etablovaný na Slovenskej hudobnej scéne, Tajči, ty si nováčikom za uplynulý rok. Ako ste sa vy dvaja spoznali?

AD: Tu v tomto štúdiu. Tajči stretla ľudí, ktorí jej chceli pomôcť. S tými istými ľuďmi sa poznám aj ja. Poradili jej, že pokiaľ potrebuje hudobnú pomoc, ak chce niečo nové tvoriť, možno ja som ten vhodný týpek. Stretli sme sa, pokecali o tom, čo by Tajči chcela, ako si to celé predstavuje a nastavili si spoločnú spoluprácu. Odvtedy sa nám podarilo vytvoriť päť či šesť spoločných pesničiek.

Tajči, mala si aj konkrétnu hudobnú víziu, alebo si sa tým celým, vrátane skúsenejších umelcov, nechala viesť?

TG: Práveže som vôbec nemala víziu. Ešte stále sa len hľadám v nejakom konkrétnom žánri, v ktorom budem chcieť ostať. Myslím si, že postupne i piesne, ktoré predstavím, budú vždy z iného sústa. Možno to niekto nebude chápať a povie si, že som totálne uletená, no som to ja a chcem toho vyskúšať čo najviac. Uvidím, kde napokon zakotvím. (úsmev)

Ako sa tvorí pre niekoho, kto ešte nevie úplne presne, čo chce?

AD: Ono to nie je celkom pravda, že Tajči nevie, čo chce. Je to, hmm, ako keby som jej ukázal paletu farieb a ona si skrátka vyberá, ktorá sa jej páči najviac. To, že nevie, či chce robiť rockovejšiu hudbu alebo to ťahať do hip-hopu, prípadne sa zamerať na tanečnejšie latino … to sú veci, na ktoré príde časom ona sama. To nejde určiť po jednej alebo dvoch pesničkách. Avšak myslím si, že už od prvej skladby sme mali jasnú predstavu, ako budeme fungovať. Najskôr sme sa vždy porozprávali o tom, čo by chcela konkrétnou skladbou povedať, aký hudobný žáner preferuje, na čo má v rámci muziky chuť. Neraz prišla za mnou a povedala mi, že počúvala takú a onakú pesničku, daný štýl sa jej páči, a či by sme skúsili vytvoriť niečo podobné. Nikdy to nebolo tak, že by som mal pred sebou čisté plátno a mohol si naň namaľovať, čo chcem s tým, že ona prikývne a presne to isté aj zaspieva. Bez toho, aby Tajči vyslala impulz, by sme nevytvorili nič. Iba ak prázdne pesničky bez hlbšieho zmyslu. A presne to sme nechceli.

TG: Od začiatku som sa bála, ako to bude medzi nami klapať. Hlavne z dôvodu, že sa nepoznáme. No mne sa s Adamom robí super. Presne tak, ako vravel – kým sa nejaká pesnička vytvorí, sedíme tu a rozprávame sa. Zatiaľ sú to moje príbehy a ja mám to šťastie, že som ešte len na začiatku a mám toho publiku veľa čo povedať. Zatiaľ píšeme to, čo sa stalo mne a Adam mi s tým pomáha.

AD: Som tu na také to upratanie toho, aké myšlienky prichádzajú od Tajči. Napríklad, nedávno premýšľala nad tým, aký dobrý vzťah má so svojou sestrou. Strávili sme spolu dobrých pár hodín, kým sme to zhudobnili. Tajči mi napísala asi päťdesiat myšlienok, niekde nejaký ten rým. Následne sme to spolu učesali a dostali do finálnej podoby. Tak vznikla aj pesnička Severka. Je veľmi pekná, úprimná a hlavne zo života. Nie je to taká tá povrchná pieseň, že poďme urobiť pesničku, aby bola, ale má i silnú výpovednú hodnotu. Verím, že sa v nej ľudia môžu nájsť.

Severka je v poradí vaša tretia spolupráca. Ak by sme sa mali porozprávať o samotnom vývoji a porovnať vôbec prvú a potom ostatnú spoluprácu na singli, ktorý vychádza teraz v januári. Ako začal váš pracovný vzťah, ako prebiehal, aké nedostatky ste vychytali, no a ako fungujete dnes?

TG: Na začiatku som si pripadala úplne malinká. V podstate som nevedela, čo môžem, respektíve ako veľmi smiem ADissovi kafrať do jeho práce. Teraz, ak mám porovnať prvú a našu najnovšiu pesničku, dokázala som mu sebaisto predostrieť moju jasnú predstavu. To sa mi v začiatkoch tvorby určite ne(po)darilo.

AD: Prvá pesnička bola skladba Sme slobodní s Alanom Murínom. Chceli sme nahrať pesničku, ktorá sa bude páčiť širšiemu publiku. Severka je osobnejšia záležitosť, no určite sa v nej nejeden fanúšik nájde. Emócia Severky nesie niečo, čo možno niekto nechce riešiť každý deň. Skladba Sme slobodní je presný opak, zarezonuje kdekoľvek. Veľmi dobre si pamätám, ako sme tu sedeli a premýšľali. Rovno sme sa dohodli na troch-štyroch pesničkách a možno aj viac. Tajči spolupracuje takisto s Maxom Šrámekom, takže sme nechceli robiť podobné veci. Špekulovali sme a možno už v ten prvý, druhý deň sme sa zhovárali, že urobíme jednu uvoľnenú párty pre všetkých, jednu osobnú, ďalej jednu, kde sa ženy môžu cítiť sebavedomo … To boli naše tri základné kamene, od ktorých sme sa odrazili. Tajči je šikovná. Sledujem jej napredovanie, ako sa z dievčaťa, ktoré v živote nahralo pár pesničiek a odspievalo dve vystúpenia, stáva žena. Je sebavedomejšia za mikrofónom, nahrávanie trvá menej času, pretože už sa zbavila strachu a hanblivosti. No a potom vznikla pesnička, ktorú  máme spolu – Nad zemou. Teším sa. Chcela vydať niečo motivačné, nech je to svižné, veselé. Už keď som ju tvoril, tak som si len povedal, že ak sa opýta, či by som išiel do spoločnej skladby, tak toto je presne tá pesnička, ktorá je k mojej tvorbe najbližšia. Rád motivujem ľudí, rád rozprávam múdre veci, mám rád pozitívnu hudbu. A presne tak, ako som si to v hlave vyvolal, tak to prišlo. Poslal som jej nástrel mojej vízie. Ona odpísala, že je to bomba a išli sme do toho.

TG: Keď som počula prvotný nástrel, bola som prekvapená, znelo to úžasne. Ale Adam si dal na čas, nechal ma deň vystresovať, kým prišla odpoveď. (smiech)

AD: Ale na moju obranu, táto pesnička vo mne ihneď zarezonovala. Pri Severke to bolo ťažšie. Hoci aj ja mám sestru a náš vzťah je myslím si skvelý, nikdy som necítil potrebu ho takto honosne a umelecky zdôrazňovať. O to viac sa teším prieniku, ktorý sme s Tajči našli.

O čom je váš nový spoločný singel?

AD: Aj keď sa ti už veľakrát zdá, že život je ťažký a hádže ti polená pod kolená, každý deň máš možnosť začať odznova, postaviť sa na nohy a (za)bojovať. Za tie roky, čo robím hudbu, mi napísalo a píše nespočetne ľudí. Delia sa so mnou o svoje životné príbehy a netaja, že práve hudba im veľakrát pomohla. Priznávam, neraz som sa zamýšľal nad tým, ako hudba môže pomôcť pri riešení neraz vskutku náročných problémov, aj existenčných. No potom si uvedomím, že tí ľudia majú pravdu. Slová istých piesní ich dokážu povzbudiť a pripomenúť im fakt, že to je skrátka život. Každý má svoje problémy a hoci ich môže byť občas viac, stojí za to o svoje miesto na zemi bojovať.

TG: Keď som Adamovi písala, o čom chcem, aby pieseň bola, bol to primárne odkaz pre ľudí, ktorí potrebujú podporu. Možno aj ja ju budem raz potrebovať. Zrejme i to je môj odkaz do budúcnosti, keď mnou zalomcuje kríza. No určite to bolo myslené naozaj všeobecne, že ľudia, ktorí potrebujú podporu a nemajú nikoho, komu sa môžu vyrozprávať, chcú jednoducho počuť, že nie sú sami, že sa môžu na niekoho obrátiť, a to je úžasné. Tá podpora je úžasná. Viem o tom svoje.

Tajči, za ten v podstate rok, ktorý sa venuješ šoubiznisu, zarezonovala v tebe aj vyslovene negatívna skúsenosť?

TG: Sranda, že to nie je ani ten rok. Datujem to od 1. mája 2023. Či už tam bol nejaký pád alebo že sa niečo nedialo podľa môjho očakávania, to sa určite stalo. No všetko to plynie hrozne rýchlo a ja som človek, ktorý sa snaží prežívať skôr tie krajšie veci, ktoré sa dejú a užívať si všetky možnosti, ktoré sa mi núkajú. Aj z negatívnejších skúseností sa snažím vyťažiť maximum a nájsť v nich aj to dobré. Veď svoj svet si tvorím ja a nemôžem a ani nechcem dovoliť, aby mi ho niekto pokazil.

AD: Ja len dodám, ako to tak sledujem, že to, čo sa Tajči stihla naučiť za pol roka, je i zdolávanie nástrah šoubiznisu, čo je obdivuhodné. Ten má pochopiteľne aj svoje tienisté stránky. No mám za to, že v porovnaní so všetkými tými krásnymi a zaujímavými vecami, ktoré už zažila, bola toho zlého iba kvapka v mori. Veľmi málo ľuďom sa podarí za tak krátky čas nadobudnúť renomé, skúsenosti, zažiť toho viac než dosť. Ja som na svoj prvý ozajstný koncert čakal možno 7 – 8 rokov. To, čo zažíva ona, je fantastické. Takže … Tajči, nemaj hlavu dole, nemáš dôvod.

Nadviažem na to, čo si povedal. Trvalo ti niekoľko rokov, kým si odspieval vlastný, prvý veľký koncert. Tajči odohrala ten svoj ani nie po pol roku na scéne. Z tvojho pohľadu je to Tajčinou výnimočnosťou alebo ide o vplyv doby, keď sa všetko deje tak extrémne rýchlo?

AD: Podľa mňa je to kombinácia oboch faktorov, pretože ak by Tajči nebola šikovná a nemala potrebné predispozície, nedialo by sa to. To hádam ani nemusím zdôrazňovať, ale určite aj tá doba pomáha. Keď som začínal ja, žiadna sociálna sieť neexistovala. Reálne som dosiahol prvé úspechy až v čase, keď už Instagram a YouTube zarezonovali medzi ľuďmi, no aj tak to bolo 10 rokov po tom, čo som sa hudbe aktívne venoval. Na druhej strane priznávam, že už je mi oveľa ťažšie prispôsobovať sa trendom, nevládzem. (smiech) Tajči do toho nabehla ako pani, presne v tom tempe, aké momentálne šoubiznisu velí a počína si dobre aj bez reality show. Jej meno krásne stúpa a držme jej prosím palce, nech ju hudba napĺňa, nech sa nenechá odradiť ani tou neprajnosťou na sociálnych sieťach.

Hovoríš z vlastnej skúsenosti?

Ja s tým celým občas bojujem. Kedysi som dva, tri mesiace makal na jednom videoklipe, viac ako rok na albume. Dnes, keď vydám album či videoklip, sú o týždeň zabudnuté, pretože vychádzajú aj ďalšie iné, máme veľký pretlak hudobníkov, na zarezonovanie vám stačí výtlak na sociálnej sieti. Doba je iná a áno, môže ma to akokoľvek mrzieť, no ako by som si týmto negatívnym prístupom pomohol? Nijak. Niekto sa môže sťažovať, že umelá inteligencia je len otázkou času a nahradí všetko, na čo sme boli zvyknutí. No ja tvrdím, že šikovný človek si nájde spôsob, ako ju využiť vo svoj prospech. A o tom to je.

Nadhodil si jednu veľmi trefnú tému a mne napadá otázka. Má v súčasnosti umelec šancu vytvoriť hit, ktorý prekoná rub času a bude populárny aj o 10 rokov?

AD: Myslím si, že hej, no tkvie to aj vo výnimočnosti človeka a správneho načasovania, keď skladbu vydá. Môže to rovnako záležať aj od kontaktov, ktoré v tom čase má a vďaka nim vie svoju hudbu potlačiť. Čiže určite áno. Verím tomu, že aj v roku 2024 môže prísť ďalší Michael Jackson, minimálne si to strašne prajem a ja osobne robím všetko preto, aby som bol v tej pozícii. Všetko, čo do hudby dávam a všetko, čo vznikne, nie je materiálom na týždeň. Možno o 4 roky bude doba šialenie iná, hudba nebude mať absolútne žiadny zmysel, človek si v nejakej aplikácii naťuká, že má chuť na smutnú, zaľúbenú pesničku, v tempe 100 bpm a nech mu spieva žena v doprovode klavíra. Áno, možno mu to technika vygeneruje za sekundu a nejaký skutočný umelec, ktorý nad obdobným konceptom trávi hodiny, bude cítiť oprávnenú krivdu. Ale ja tvrdím, že OK, umelá inteligencia dokáže niečo spraviť, nahradiť, to určite áno, ale prínos človeka do umenia je nenapodobiteľný a nenahraditeľný.

TG: Presne to som chcela povedať, že aj tie koncerty bývajú nesmierne silné a žiadna umelá inteligencia ich nikdy nenahradí. Ľudia majú možnosť stiahnuť si hudbu, kúpiť si CD, svoje obľúbené skladby si pustiť kedykoľvek a kdekoľvek. Ale na konci dňa si aj tak kúpia lístok na koncert, podporia umelca a spievajú si s ním obľúbené skladby naživo. Tá výmena energií je vzájomná a najmä jedinečná. To žiadne moderné technológie nedokážu.

AD: Určite nie, pretože aj keby to bol napríklad hologram, je predpripravený a tým pádom emócia nebude reálna. Keď Tajči začne spievať úprimnú pesničku o tom, ako jej povedzme zomrel pes. Áno, teraz som povedal absolútne zlý scenár, avšak pokiaľ v tom hlase budete cítiť bolesť, slzy, plač, niečo nostalgické, tak to je určite niečo, čo nenapodobní ani umelá inteligencia, ktorá si to načítala z inej pesničky a tým svojím šťastným, načítaným hlasom nebude vedieť prezentovať úprimnú a smutnú pieseň, navyše plnú emócií.

Adam povedal, že ty Tajči vieš úplne presne, čo treba robiť na sociálnych sieťach.

TG: Ani nie, že na sociálnych sieťach. Myslel to pravdepodobne tak, že je veľa ľudí, ktorí mi predostreli určité možnosti, čo a ako robiť, aby mi počet sledujúcich a potenciálnych fanúšikov neklesol, respektíve nezačal klesať. Ale áno, zahŕňa to aj sociálne siete. No priznám sa, neviem presne, kam mieriš touto otázkou. (úsmev)

Tajči, ty si nabehla do speváckeho sveta, rozhodla si sa byť speváčkou a dať do toho všetko, ideš pomerne presne, ako by si mala z pozície začínajúceho hudobníka stanovený presný plán, čo a kedy spraviť. Vieme o tebe, že máš umelecké vzdelanie, ale niektoré veci sa skrátka nedajú naučiť. Nechceme z teba „vytiahnuť“ tvoje know how, ale kde čerpáš inšpiráciu a hľadáš nápady k tomu, aby si konala takto, až priam ukážkovo?

TG: Ja som podľa mňa tichý počúvateľ, veľmi veľa a rada počúvam. A možno vnímam súvislosti, ktoré sa okolo mňa dejú, pričom iný človek ich ani len nepostrehne. Takisto som zmierená s tým, že sa všetkému nevyhnem, môžem mať presne naplánovaných milión vecí, a potom sa udeje niečo, čo mi túto jasnú predstavu dokonale zničí. To je život. A úprimne, ja teraz ani veľmi nepremýšľam nad tým, čo bude, respektíve, kde chcem byť o rok. Som teraz tu a presne viem, že aj keď skončíme tento rozhovor, idem pokračovať na pesničke, ktorú sme začali. Keď sa náhodou stane, že za dva mesiace neurobím vôbec nič, vtedy si poviem, že nastal prúser veľký, ale kým pre seba a svoju kariéru niečo robím, to vedomie mi stačí. Nemám konkrétne a striktné plány, ja len viem, že chcem robiť všetko, čo je v mojich silách. A kým to tak je, kým viem, že robím maximum, a nemusí mi to v konečnom dôsledku vyjsť, nie som predsa jasnovidec, budem spokojná.

AD: Ja by som len rád dodal, že Tajči má šťastie, že na to nie je sama. Nezobúdza sa a nechodí spať s tým, že je to celé v jej réžii. Myslím si, že za toho pol roka sa jej podarilo stretnúť ľudí, ktorí jej dávajú výborné rady, pretože v biznise sa pohybujú dlhšie – či už som to ja alebo aj iní interpreti, no je to jednoznačne pomoc. Napríklad taký Miško (pozn. Michal Antala), ktorý Tajči pomáha, je človek, ktorý na to dáva pozor. Tiež iba sedí, pozerá, vypočítava, čo je najlepšie a potom to proste robia. A myslím si, že tak sa to má robiť. Keď aj Tajči vníma, keď Miško vníma, keď aj jej sestra (pozn. Anna Galambošová) vníma a následne spoja všetci hlavy dokopy, ľahšie dospejú k tomu najlepšiemu výsledku.

TG: A to, čo aj Adam teraz naznačil, presne to isté som chcela povedať, len som nestihla. (úsmev) Že za ten pol rok, ako si sa pýtala, som už niekoľko rán dostala, no Adam je jedným z tých ľudí, ktorým absolútne, a za tak krátky čas, dôverujem. Ale takisto veľmi ďakujem Dominike Mirgovej, ona je skutočne veľmi prajná žienka, nádherná speváčka. Oni dvaja mi najviac pomohli. Neraz sa stalo, že som Adamovi plakala do telefónu a nevzdal to so mnou, podporil ma a bol tu, pri mne. A za to ti, Adam, veľmi pekne ďakujem.

Na záver jedna symbolická otázka. Ak by v tomto momente, po skončení nášho rozhovoru, začala znieť vaša nová skladba, akými slovami by ste ju radi uviedli?

AD: Zoberte si z nej to najlepšie, a ak vám spríjemní život čo i len na sekundu, malo to zmysel.

TG: Presne tak. Ja som chcela povedať, že ak sa usmeješ, budem šťastná.

Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujeme aj my.

Pridaj komentár