Slovenská fotografka Mária Švarbová vytvorila sériu fotografií s názvom „Forgotten“, čo v preklade znamená „Zabudnutí“. Fotografie vznikli začiatkom tohto roka a fotografka pracovala s pocitom nostalgie, ktorý ma najradšej.
Fotografka si na začiatku položila veľmi jednoduchú otázku, a to čo sa stane s ľuďmi, ktorý upadnú do zabudnutia. Sama odpoveď našla prostredníctvom svojich fotografií. Zo zabudnutých ľudí sa stane len ďalšia vrstva, zostanú sami a splynú s prostredím.
“Chcela som vytvoriť pocit na fotke, akoby boli ľudia opäť nájdení, čiže odkryť ľudí v prostredí v ktorom splynuli. Robila som tiež menší výskum a sledovala som ako sa správajú jednotlivé materiály. Všetky vzniknutá fotografie sú „jednocvaky“ a neboli pridávané žiadne ďalšie vrstvy ani žiadne montáže, vysvetľuje fotografka Mária Švarbová.
Pre mnohých je fotografia z dielne Márie Švarbovej magická, čo je to spôsobené farebnosťou, atmosférou, surreálnom a samotným námetom. Fotografka Mária zostáva skôr nostalgická a jej fotografia má plačlivú atmosféru, ktorá prechádza do inej dimenzie, ale nikdy nie do reality. Jej celková tvorba bola ovplyvnená secesiou, prechodom cez surrealizmus do určitého symbolizmu a vyššej myšlienky.
Len pre Mmagazin.sk fotografka Mária Švarbová:
Ako si začala s fotografiou?
S fotografiou som začala, keď som ešte študovala archeológiu. Tento obor nebol moja cesta, skôr maximálne vybočenie, ale ja si stojím za tým, že čo raz človek začne mal by aj dokončiť. Zaprela som sa a úspešne som školu dokončila. Pred archeológiou som chodila na ,,šupku“ a pred ňou na základnú umeleckú školu, takže vždy som inklinovala k umeleckému svetu a niečomu tvorivému. Prvé tri roky na vysokej škole som absolútne nič tvorivé nerobila a psychicky mi veru nebolo dobre. Potom mi sestra darovala moju prvú zrkadlovku a už to začalo. Našla som sa.
Ako dlho sa venuješ fotografii?
Fotografii sa venujem už štyri roky. A dokedy sa jej budem venovať? Predpokladám, že už navždy. Človek má nesmierne šťastie, keď už v mladom veku nájde svoju cestu, ktorá ho napĺňa. Fotografia vo mne prerástla na niečo výnimočné. Čo raz viac som v tomto smere zvedavá a fascinovaná.
Čím sa nechávaš inšpirovať vo fotografii?
V momentálnom čase priestorom, kompozíciami, líniami, farbami a celkovou čistotou vo fotke. Z emocionálneho hľadiska stále inklinujem k nostalgii. Dodnes neviem prečo. Okrem tohto ma vie inšpirovať veľa ďalších vecí, ktoré sa objavujú okolo mňa (ľudia, názory, predmety, šaty atď.).
Máš nejaký vzor, čo sa fotografie týka?
Vzorom sú pre mňa všetci tí, ktorí to robia inak ako všetci ostatní. Konkrétne mená už nepoviem, pretože v minulosti som ich hovorila, a dneska sa mi už nepáčia a nesledujem ich. Stále sa to mení.
Ako si vyberáš svoje objekty na fotenie?
Jednoducho. Mám predstavu kto sa hodí a kto sa nehodí a koho si viem v danom projekte predstaviť. Veľa ľudí sa mi hlási samo, alebo dostávam odporúčania kto by sa mi mohol hodiť. Stále hľadám nových ľudí, takže ak si niekto myslí, že je fotogenický, vie sa do danej roly a emócií vžiť nech sa mi ozve. Nemusia to byť len mladý ľudia. Najbližšie chystáme s teamom veľa nových a nových projektov, takže miesta sú ešte voľné.
Fotíš radšej modelky alebo obyčajných ľudí?
Všetkých. To je podľa druhu fotografie, ktorú idem robiť. Fotografia je pre mňa zložená z viacerých faktorov, keď všetky sedia vznikne niečo fascinujúce. Umenie je to všetko vidieť pred tým a dať to dokopy.
FOTO: Mária Švarbová
