Plánoval kariéru huslistu, no osud mu ponúkol okúsiť i spevácky chlebík. S mikrofónom v ruke si ho všimol celý národ v ostrosledovanej speváckej show Slovensko hľadá SuperStar 2, v ktorej skončil na 4. mieste. Neskôr predviedol svoj talent v prvom Česko-Slovenskom X-Factore, ktorého sa stal absolútnym víťazom. Takto sa dá len veľmi stručne zhrnúť kariéra talentovaného Petra Bažíka, ktorý svojou hudobnou tvorbou získava stále viac fanúšikov. Dnes je rodák z Habovky úspešným spevákom, muzikantom a skladateľom. Niekoľko ročné skúsenosti ho posunuli o niekoľko levelov vyššie a popri náročnom programe umelca nezabúda ani hodnoty, ktoré majú v jeho veľkom srdci stále miesto. Jeho láskou však nie sú len husle a spev, ale predovšetkým rodina. Ako sa dokázal popasovať so začiatočníckou trémou a kde sa zrodil jeho blízky vzťah k zvieratám? Nielen to, ale i množstvo ďalších zaujímavostí z kariéry Petra Bažíka, ako i z jeho súkromného života, sa dočítate v exkluzívnom rozhovore len na M magazín.sk. Mimochodom, vedeli ste čo má spoločné so spevákom Paľom Haberom?
Peťo, slovenskej verejnosti si sa zviditeľnil predovšetkým svojou účasťou v známych shows, ako SuperStar a X-Factor. Ako ťa táto skúsenosť zmenila a kam ťa posunula?
Pred SuperStar som mal pôvodne v pláne kariéru v podobnom hudobnom štýle, ako Vanessa-Mae, nakoľko som študoval hru na husle. Medzitým som si však zlomil ľavú ruku v zápästí a s týmto by mi to už potom išlo len veľmi ťažko. Po zlomenej ruke prišla SuperStar a to mi dalo nový nádych, že nemusím zísť kvôli zlomenej ruke z pódia. Na pódiu som sa totiž cítil vždy dobre. Tým, že SuperStar bola o speve a mne ostal v ruke miesto huslí mikrofón, vedel som, že je predo mnou kus náročnej práce. Vtedy som ešte veľmi spievať nevedel, nakoľko som mal vycibrené ucho, nie hlasivky. Začal som pracovať na sebe samom a predovšetkým aj čo sa týka pódiového prejavu, či komunikácie s ľuďmi pred pódiom. Ale nevzdal som sa toho a tvrdo som na tom „makal“. Veľmi dobrou školou bola pre mňa práca na lodi, kde som pôsobil ako muzikant. A mal som skutočne náročnú klientelu – boli to väčšinou anglickí alebo francúzski hostia, ktorí sú na výber hudby, ako aj na výber muzikanta samotného, veľmi nároční. Táto skúsenosť vo mne odbúrala strach a prílišnú trému vystupovať a komunikovať s kýmkoľvek. Keď som sa vrátil z lode, tak práve prebiehali castingy na X-Factor. Keďže sa ma veľa ľudí pýtalo, či ešte tvorím, komponujem, atď., tak som si povedal, že do toho pôjdem a pošlem tak svojim fanúšikom cez televíznu obrazovku odkaz, že žijem, existujem, tvorím a stále koncertujem. Príjemným prekvapením pre mňa bolo, že som postupoval stále ďalej a ďalej. Pripravoval som sa každopádne poctivo na každé kolo. Pomohli mi aj všetky predošlé skúsenosti a vedel som do čoho idem, na čo si mám dávať pozor, ako sa mám pripravovať, čo mám čakať a aké stresové situácie môžu vzniknúť. Viac-menej, už tá tréma, ktorú som kedysi mával a ktorú má vlastne väčšina začínajúcich umelcov, sa pretavila skôr do pocitu zodpovednosti, že človeku záleží na tom, ako to dopadne.
Vieme, že si multiinštrumentalista a hráš na klavíri, husliach a gitare. Ak by si mal však vybrať iba jeden nástroj, ktorý by to bol a prečo?
Teraz by som si vybral určite husle. Musím sa ale priznať, že keď som ich študoval, tak som ich z duše nenávidel. Aj keď u mňa v minulosti neboli vždy srdcovkou, nikdy som ich na klinec nezavesil a vždy som sa k nim nejako vrátil. V čase, keď som chodil na základnú školu, sa husle príliš „nenosili“ a nie raz som preto obdŕžal spŕšku posmeškov od spolužiakov. Možno aj to sa pripísalo k tomu, že som mal k husliam zo začiatku negatívny postoj. Karta sa však obrátila a husle sú dnes naopak veľmi žiadané a medzi ľuďmi obľúbené. Za to, že som pri husliach zotrval, vďačím svojim rodičom, ktorý ma v zlomových situáciách k hre na husle opäť „dotlačili“. Mne osobne veľmi chýbala spätná väzba, že naozaj má o tie husle záujem aj niekto iný, ako moji rodičia. Dnes ma však husle veľmi bavia a preto sa idem do nich teraz trošku viac „zahryznúť“. Plánujem nový a veľmi zaujímavý projekt rockového huslistu, ktorý som začal práve teraz rozpracovávať. A bude sa naozaj na čo tešiť!
Tvoje skladby možno počuť v slovenčine, angličtine a v umelom jazyku esperanto. Ovládaš tento jazyk aj na úrovni komunikácie alebo si ho využil iba na tvoje piesne?
Trochu som ho ovládal, ale už som to zabudol, lebo to už bolo dávno. Vzniklo to tak, že som mal v tom čase kapelu v Martine, odkiaľ pochádza aj prezident Spoločenstva slovenských esperantistov, s ktorým sa moja kapela poznala. No a v Martine sa vtedy konalo aj celosvetové stretnutie esperantistov. Slovo dalo slovo a vzišiel nápad, či by som bol schopný zaspievať v esperante, ak by mi doň prepísali texty. Súhlasil som a mne sa to veľmi páčilo. Bola to pre mňa nielen nová skúsenosť, ale zároveň i pocta, lebo viem, že prvý, kto hral a spieval v esperante, bol Paľo Habera s Teamom a vydali v ňom aj celý album. Takže ja som bol pravdepodobne druhý a tým to bola pre mňa veľká česť.
Pandemická situácia súvisiaca s COVID-19, zasiahla mnohých z nás. Aj ty si musel na chvíľku zísť z pódia a stal si sa súčasťou rodiny Super zoo. Vedel by si nám o tom povedať niečo viac?
Pódium som opustil na chvíľku a to iba počas trvania všetkých bezpečnostných opatrení, ktoré zasiahli kultúrny život nielen na Slovensku, ale i vo svete. Aj napriek tomu som neprestal hudbu tvoriť a stále komponujem a to aj na objednávku. Aj teraz pracujem na štyroch objednávkach čo sa týka muziky a aranžmánov. Skôr som pociťoval tú takú potrebu pomôcť, lebo nie som práve ten typ človeka, ktorý by chcel doma sedieť na zadku a čakať že mu niekto pomôže. Zároveň som ani nechcel žiadať o pomoc, pretože mi bolo jasné, že rovnako ako potrebujem pomôcť ja, potrebuje pomôcť ďalší milión ľudí. Mnohé rodiny čo viem, sú v tomto období na pokraji prežitia. Tak som si povedal v poriadku, tak zle na tom nie som, aby som musel sedieť doma keď viem, že ľudia sa aj boja chodiť do práce a aj prevádzky ktoré sú otvorené, potrebujú pomôcť. Keď sa ku mne dostala informácia, že do tímu Super zoo niekoho hľadajú a ja navyše mám veľký vzťah k zvieratám, pretože doma na pozemkoch sme ich mali naozaj neúrekom, tak som si povedal, že to skúsim.
Aký je to pocit, keď ťa zákazníci spoznávajú v predajni a chcú sa s tebou porozprávať alebo aj odfotiť?
S výnimkou SuperStar, som ja osobne nemal nikdy taký ošiaľ. Preto ma prekvapuje, že aj napriek tomu, že nie som až tak medializovaný, ma ľudia stále spoznávajú. Dokonca niektorí ma spoznávajú po 14 rokoch aj podľa farby hlasu. Stál som za pokladňou a keď zákazníčka videla moju menovku „Peter“ a keď som na ňu prehovoril, ona vtedy povedala: „Aaaaa vy ste Peter Bažík, ja som vás spoznala podľa hlasu“. Takéto situácie sú naozaj veľmi milé. Ja som ale bol vždy naladený tak, že som si nikdy nedržal odstup od ľudí, ale vždy som bol rád práve z toho, že ma spoznávajú ako starého známeho, a nie kvôli fotke či „selfíčku“. Mnohokrát sa však dostávam do situácie, že neviem či sa s dotyčným poznám osobne alebo pozná iba on mňa. Ako som už spomenul, som rád že ma ľudia berú ako starého známeho, a že sa mi zdravia na ulici, a vopred sa dopredu ospravedlňujem, keď naozaj niekedy neviem či sa poznáme osobne alebo nie.
Máš dve krásne dcérky. Učíš aj ich pozitívnemu vzťahu k prírode a zvieratám? Máte aj doma nejaké zvieratká?
Keď sa na to spätne pozriem, tak som ich k tomu ani učiť nemusel. Mali to hneď od začiatku v sebe. Aj keď sme zo začiatku nemali doma žiadne zvieratká, vždy keď sme prišli k mojim rodičom domov, tak ten vzťah k zvieratám sa prejavil okamžite. Obe vzťah k zvieratám majú a takisto aj k hudbe. K tomu, aby pohladkali zajačika alebo psa, ich skutočne učiť nemusím, ale skôr naopak, upozorňujem ich na situácie, kedy by si mali skôr dávať pozor. Rovnako je to u nás doma aj v muzike. Aj napriek tomu, že sú obe ešte malé deti (7 rokov a 4 roky), dokážu si už hudbu vyberať. Častokrát pozorujem, ako si hľadajú svoj štýl na Youtube alebo ako s manželkou počúvajú rôzne rockové veci. Myslím si preto, že aj v hudobnej sfére sa dokážu posúvať veľmi rýchlo aj samé. Ja skôr držím tu ruku, ktorá by ich vedela vždy správne usmerniť. A aké zvieratká máme doma? Doma máme kocúra, zajaca a dvoch škrečkov (úsmev).
Keďže máte niekoľkých domácich maznáčikov, máte aj nejaké obľúbené kúsky zo Super zoo?
Samozrejme, bez toho by to nešlo. V rámci svojej práce som si už vytipoval osvedčené produkty ako granule, konzervy, škrabadlá, klietky, atď. S ich kvalitou a funkčnosťou sme veľmi spokojní, a ako správny pracovník som im verný. Musím však priznať, že som vyskúšal rôzne alternatívy, ale väčšinou som nebol najspokojnejší.
Onedlho oslavuješ svoje narodeniny. Ako sa na tento deň pripravuješ? Ako to u vás prebieha?
Nezvyknem si takto robiť nejaké veľké oslavy. Minulý rok som si na to spomenul až vtedy, keď mi moja sestra napísala sms, na ktorú som spočiatku nechápavo pozeral, k čomu mi vôbec gratuluje. Až po niekoľkých sekundách som si uvedomil, že mám narodeniny. Keď som mal napríklad 30. narodeniny, tak mi ich dala sestra najavo veľmi originálnym spôsobom. Od rána mi posielala prázdne sms. Pamätám si, že som mal v ten deň veľa povinností a každú chvíľu mi prišla prázdna sms. Tak som si pomyslel, že má asi telefón vo vrecku a že jej to pravdepodobne posiela samé. Nemal som veru čas jej v tom momente zavolať a upozorniť ju na to. Tak som si povedal, že ich na konci zrátam a potom jej poviem, koľko mi ich poslala a nech si teda skontroluje mobil. Ale keď som ich nakoniec zrátal a bolo ich 30, tak mi to došlo. Bol taký pohľad do minulosti, že tak, ako mi posielala prázdne sms počas SuperStar, tak isto sa mi pripomenula, že stále mám od nej podporu. Nijaké veľké oslavy ale neplánujem. Beriem to ako takú súčasť toho, že som vďačný za to, že som sa dožil ďalšieho roka. Rodina mi však vždy pripraví nejaké milé prekvapenie.
Ako to vidíš so svojimi koncertmi alebo akciami v prípade už postupného uvoľňovania bezpečnostných opatrení?
Už sa na to veľmi teším. Začínajú sa mi rysovať hneď niekoľké termíny. Zatiaľ sú to skôr súkromné akcie, kde som pozývaný ako exkluzívny hosť, ale už sú v príprave aj tie pre verejnosť.
Domáce karantény mnohé rodiny spojili a umožnilo im to tráviť viac spoločných chvíľ ako kedykoľvek predtým. Bolo to tak aj u vás doma?
Nakoľko pracujem väčšinou z domu a koncerty bývali najčastejšie počas víkendov, našej domácnosti a spoločných rodinných chvíľ sa to až tak nedotklo. A dlhotrvajúce šnúry som doteraz taktiež nerobil, no možno sa to zmení s mojim novým projektom rockového huslistu, ktorému chcem venovať odteraz viac síl a to aj čo sa týka mediálnej podpory. Tým, že som doteraz spieval skladby v rôznych štýloch mi neprišlo také, že by si to zaslúžilo nejakú osobitnú pozornosť. Husle sú však niečo iné! Tým, že to nerobí každý, je to vlastne rarita. Navyše to, že ako huslista aj spievam, je veľmi vzácnou a neopozeranou kombináciou. Preto sa chcem do toho „zahryznúť“ trošku viac.
Prezradil by si nám o tomto projekte aj niečo viac? Aké ďalšie novinky pripravuješ?
V rámci rockového huslistu pôjde aj o čisto inštrumentálne veci. Niečo sme už načrtli spolu s mojim nevidiacim priateľom Petrom Zbranekom, s ktorým sme spolu koncertovali okrem iných aj so skladbou Nothing Else Matters od kapely Metallica. Do projektu budú zahrnuté aj rôzne prerábky známych popových skladieb, ktoré uzrú svetlo sveta v rockovom prevedení na husliach … čiže úplne inak. Budú znieť „inštrumentálky“, a tiež moje vlastné skladby, ktoré mám v popovom alebo disco štýle. Tie chcem tiež pretaviť do husľového umenia a zároveň predviesť rockovom štýle. Pre tento projekt sa budú vyrábať aj špeciálne husle s jedinečným dizajnom, v ktorom sa bude spájať klasický a moderný štýl. Mne osobne totiž vždy vadilo, že moderné elektrické husle už nevyzerajú ani ako husle a niekedy ich ani nepripomínajú. Preto som navrhol originálny dizajn, ktorý spája klasické husle a elektrickú gitaru v klasickom tvare, čiže to bude veľmi zaujímavá kombinácia. V súvislosti s týmto projektom teda bude na trhu aj nový hudobný nástroj. Pracujem na tom a uvidím, či sa mi podarí nájsť vhodného výrobcu. Mojim hlavným cieľom je pretaviť potenciál huslí von z mojej hlavy, nakoľko predstáv mám veľmi veľa a už to musím dať zo seba von. Okrem tohto projektu plánujem s vokálnym zoskupením Voising zaujímavé novinky, medzi ktoré bude patriť i nová vianočná skladba, autorom textu ktorej je výborný textár Rudo Rusiňák. Taktiež plánujeme so súrodencami menší a‘Capellový projekt, nakoľko sme v minulosti fungovali ako a’Capella B7. A čo bude ďalej, ešte neviem. Tieto tri projekty by som chcel ešte tento rok dokončiť a tiež sa ďalej venovať produkcii videoklipov, dabingu, realizácii voiceover, skladaniu a aranžovaniu skladieb, zvučiek a scénickej hudby pre svojich klientov, live prenosom a akustickým vystúpeniam s mojou kapelou Golden Band.
Vedel by si si aj po uvoľnení všetkých opatrení predstaviť, že by si aj popri všetkých tvojich hudobných povinnostiach bol naďalej jednou nohou súčasťou tímu Super zoo?
Áno, viem si to predstaviť. Pokiaľ by to bolo zlučiteľné, tak nemám v pláne a nemám dôvod odchádzať. Veľmi ma to baví a túto časť mojich pracovných aktivít považujem za zmysluplnú. Všetky moje projekty zastrešuje a riadi môj manažér a jeho umelecká agentúra Golden Entertainment, ktorá ma výhradne zastupuje.
Všetky potrebné informácie moji priaznivci nájdu na webovej stránke peterbazik.com, ako aj na mojom facebookovom a instagramovom profile.
