Mia Mirrelli je jedna z mála mladých ženských fotografiek, ktorá sa presadila na poli módnej fotografie v Českej republike. Jej milú, srdečnú a umeleckú dušu si veľmi rýchlo zamilujete. Vo chvíli, keď na Vás zamieri svoj fotoaparát, vytiahne z Vás na povrch fotografie aj to, čo ste ani netušili, že vo Vás je. Jej pohľad na fotografiu je v umeleckom duchu a má chuť provokovať a experimentovať.
Talentovaná česká módna fotografka Mia Mirrelli
Zo začiatku brala módnu fotografiu ryšavá kráska len ako koníček, fotenie ju jednoducho bavilo a mala ho v krvi. Do tej doby sa Mia venovala predovšetkým maľovaniu obrazov a fotografia ako taká jej dávala väčšie možnosti uplatnenia. Doteraz spomína na začiatky fotografickej kariéry, ako na obdobie kedy svoje okolie v jednom kuse nútila, aby jej niekto pózoval ako model, či modelka.
Neskôr si mladú a talentovanú fotografku všimlo niekoľko agentúr, ktoré ju oslovili na spoluprácu a postupne si začala budovať svoje meno a portfólio. „Neustále som sa musela priúčať novým technológiám a kompozíciám, až to všetko jedného dňa prerástlo v prácu,“ spomína Mia s úsmevom.
Krásna Mia Mirrelli sa snaží, aby jej fotografie boli osobité a pútavé, rada používa veľmi kontrastné a teplé farby, ktoré majú na fotografii vyvolávať pocit bezpečia. Tmavšie odtiene evokujú určitú živočíšnosť a vášeň. Mia málokedy pracuje s chladnými tónmi farieb, lebo jej často prídu studené, ba až bez života.
Vo svojej voľnej tvorbe sa fotografka, ktorej korene siahajú až na Slovensko, často uchýli k čiernobielej fotografii. Čiernobiele prevedenie ako také je pre Miu veľmi čisté a jednoduché, ale v poslednej dobe používa pri úprave fotografií oveľa radšej farby.
Na svoje osobné projekty si Mia Mirrelli vyberá na rozdiel od komerčnej práce zaujímavé a netypicky krásne tváre. Páči sa jej odlišnosť žien a z ich údajných vád sa pokúša urobiť ich prednosti. „Napríklad, ak má modelka odstávajúce ušká, neschovávam ich za jej vlasy, ale naopak stiahnem ich, aby tak uši viac vynikli,“ vysvetľuje s nadšením česká fotografka.
Tak ako každý vo svojej profesii, tak aj krásna Mia Mirrelli má svoj vzor a je ním Eugenio Recuendo, ktorého prácu Mia doslova zbožňuje a špeciálne tak aj jeho kampaň pre Lavazza Café. Pokiaľ ide o inšpiráciu, tak tú čerpá úplne všade okolo seba. Od prírody cez ľudí z blízkeho okolia, z módnych trendov, jej momentálneho vnútorného rozpoloženia, čiže v podstate tam, kam len umelec môže zájsť a za ktorého sa fotografka rada vydáva.
Ak by Vám napadla otázka, ktorá z jej fotografií je podľa samotnej umelkyne tá najpodarenejšia, tak v tom okamihu, by ste dostali odpoveď na otázku, že žiadna v danom momente. Aj napriek tomu, že má svoje obľúbené diela, tak zakaždým, keď je so svojou prácou spokojná vidí posun hraníc, že fotografia môže byť v konečnom dôsledku ešte lepšia a dokonalejšia.
„Je to akoby ste hľadali utópiu, ale výhoda fotografie je, že aj vďaka grafike má človek neobmedzené možnosti,“ hovorí samotná Mia Mirrelli. Je si veľmi dobre vedomá toho, že sa môže neustále zlepšovať a zdokonaľovať. Za tie doteraz najlepšie fotografie však považuje tie v čiernobielom prevedení.
Kúzlo módnej fotografie je podľa známej fotografky v tom, že Vás musí jednoducho zaujať, a preto Vás podvedome donúti kúpiť si daný produkt. Nech ide o umelecký dojem, vtip zakomponovaný do témy, alebo len krásna žena v nových trendoch na lúke, vždy ide o reklamu. Samotná Mia sa pôvodne venovala umeleckej fotografii, ale s ďalšími zákazkami a klientmi sa dostala na dráhu módnej, či komerčnej fotografie.
„V reklamnej fotografii sa nie vždy všetko prispôsobuje fotografovi, ako si väčšina ľudí myslí, to si môže dovoliť len fotograf svetového formátu, ale aj ten sa bude musieť pridŕžať osnov od klienta. Všetko totiž závisí od klienta, konceptu, tímu ľudí, modeliek, produktu a fotografia ako taká je len výsledkom toho všetkého dohromady. Zažila som dokonca aj také fotenie, kde mi desať ľudí za chrbtom hovorilo svoje požiadavky a od toho som tam bola, aby som im všetkým vyhovela“, vysvetľuje opäť Mia.
M magazín.sk módnu fotografku Miu Mirrelli vyspovedal a prináša Vám s ňou jedinečný rozhovor:
Čím sa podľa Teba Ty sama odlišuješ od iných fotografov?
Budem dúfať, že všetkým. Každý sme predsa originálny a bola by to naozaj nuda, keby sme robili všetko úplne rovnako. Snažím sa však, aby moja fotografia mala vždy atmosféru a dýchala prevažne pozitívnym dojmom, ale to však sama objektívne posúdiť nedokážem.
Ako vnímaš ženskú krásu?
Verím, že každá žena je krásna svojím spôsobom, len to musí vedieť predať. Žena sa musí cítiť dobre pred objektívom a musí mať sama zo seba radosť, potom je len otázka času, kedy si to všimnú aj ostatní. Rada si na umelecké fotenie vyberám veľmi originálne a osobité ženy, ktoré sú pre mňa niečím výnimočné. Nemusí to byť typická kráska, tie mám na komerčných foteniach neustále.
Čo všetko je tvojím objektom záujmu?
Hlavne ženy a príležitostne muži, deti, zvieratá a príroda.
Na aké fotenie máš tie najkrajšie spomienky?
Pokiaľ by som si mala vyberať podľa miesta, tak je to určite fotenie spoločenských šiat na pláži v tureckej Antályi. Pokiaľ podľa toho, kedy mi bola klientom daná absolútna dôvera, tak je to opäť fotenie tureckej kolekcie šiat v Belehrade. A z pocitovej stránky je to fotenie v Čechách, v lese s jednou mojou kamarátkou modelkou, kedy sme sa vybrali len tak niečo nafotiť a to, čo z toho vzniklo sa mi páči doteraz a mne sa máloktorá vlastná práca skutočne páči. (smiech)
Čo jednoducho na fotení nedokážeš tolerovať?
Jednoznačne neprofesionalitu. Raz som zažila na fotení modelku, ktorej sa nepáčil make up vizážistky, tak sa išla na toaletu premaľovať. Mali byť tri modelky a všetky nalíčené v tom istom duchu, čo bol dosť problém. Našťastie klient zachoval duchaprítomnosť a povedal mi, že to radšej nemám riešiť. Ak by to záviselo len odomňa, tak ju z fotenia okamžite vyhodím.
Na čom si Ty osobne veľmi potrpíš pri fotení?
Veľmi si potrpím na vlasoch, musia byť správne upravené, uhladené alebo majú mať zaujímavý styling, či obrovský objem a čo mám osobne najradšej sú veľmi dlhé vlasy. Často znázorňujem krásu a hlavne čistotu a páčia sa mi zaujímavé kompozície. V prostredí milujem buď úplnú jednoduchosť alebo absolútnu „preplácanosť“ a nič medzi tím.
Máš svoje obľúbené modelky? Ak áno prezradíš nám ich mená?
Jasné, mám. Sú to určite modelky z Elite Model Management ako Barbora Prachárová, ďalej Fel Cassieli, Marcela Vovšová. Na Slovensku je to Silvia Prochádzková, Marika Časnochová, Soňa Štefková a Janina Holešovská a tiež srbská modelka Aleksandra Nikolic.
Ktoré fotenie bolo pre teba to najcennejšie?
Bezpochyby určite moje prvé fotenie, keď mi doviezli foťák. Prvý krát v živote som nevyšla z izby celé dva dni. Moja modelka bola vtedy sviečka, skúšala som ju odfotiť zo všetkých strán a uhlov. A hlavne na všetky možné časy s nastaveniami na denné svetlo, prítmie, umelé svetlo, aby som sa naučila správne nastavovať fotoaparát. Dalo mi to omnoho viac než čítanie manuálu.
Čo považuješ za svoj splnený sen?
Obdiv ľudí a hlavne fakt, že aj keď nie som spokojná ja, tak oni sú. Dávajú mi to najavo a to si nesmierne cením. Pretože nič nie je lepšie, ako byť v tom čo Vás baví podporovaný a pochválený. Aj keď to nebudete brať doslovne, pretože viete veľmi dobre, že to ide ešte lepšie.
Čo je podľa teba najťažšie na samotnom fotení?
Podľa mňa je najťažšie mať modelku, čo nevie pózovať a ani sa predať na kampaň. K tomu ešte obmedzený čas na prenájom priestoru. Byť v časovom sklze a mať zlý tím je naozaj nepríjemné, hlavne keď súdení za výsledný efekt budete vy a nikto iný.
Tenisky alebo lodičky? Džínsy alebo šaty?
Pre mňa tenisky, pre modelku jedine lodičky! Na fotenie džínsy, na výstavu šaty.
Ktoré titulné strany alebo „fashion editoriály“ si najviac vážiš?
Tak vážim si hlavne to, keď je moja práca videná a som vďačná za každý jeden dobrý výtlačok, takže nechcem menovať žiaden konkrétne. Každý by si mal v prvom rade vážiť, to keď je jeho práce ocenená, a to i napriek tomu, že by išlo o malú prílohu do časopisu alebo jeho titulnú stranu.
Fotografka Mia Mirrelli
Fashion by Mia Mirrelli
Portréty by Mia Mirrelli
