Svet kúziel, trikov a mágie už od prvého kontaktu udivuje azda každého z nás. Kúzelníci nás nie raz vedia dostať do situácií, kedy prestaneme dýchať a nad prevedením niektorých trikov premýšľame ešte veľmi dlhú dobu. Tento svet natoľko „učaroval“ slovenskému kúzelníkovi Talostanovi, až sa pre neho stal životnou cestou. Aké bolo Talostanove prvé kúzlo a v čom je na slovenskej scéne doslova priekopníkom? Nielen to, ale i množstvo ďalších zaujímavostí sa dozviete v exkluzívnom rozhovore len pre M magazín.sk.
Ten moment, kedy to všetko začne, sa nedá zabudnúť. Kedy a ako sa v tebe objavila alebo zrodila túžba byť kúzelníkom? Kedy si videl svoje prvé kúzlo v živote?
Na svoje prvé kúzlo si už presne nepamätám. To mi možno ešte môj dedko vyťahoval mince spoza ucha, ale prvé kúzlo, ktoré som sa naučil, bolo s kartami a naučil ma to otec. Bolo to asi jediné ktoré som vtedy vedel. A tým vo mne prebudil záujem o toto umenie. Začal som si zháňať knižky, nahrával som si kúzelníkov v televízii a postupne a veľmi pomaly som sa učil nové a nové veci. Prvú knižku s kúzlami mi dokonca darovala moja rovnako stará sesternica. Doteraz na to spomína.
Kúzla sú v detských očiach niečím výnimočným. Ako si spomínaš na svoje detstvo v Bratislave? Ukázal si rôzne kúzla aj svojim rovesníkom?
Samozrejme, že si spomínam. Mám pocit, že som tými kúzlami otravoval nielen rovesníkov, ale každého, kto neušiel. Ale ľuďom sa to väčšinou páčilo a sem tam ma naučili aj niečo nové.
Kariéra každého umelca, kúzelníka nevynímajúc, má určitý progres. Kde si čerpal inšpiráciu a prípadne aj vzdelanie k tomu, aby si sa stal kúzelníkom? Mal si dostatočný prístup k informáciám?
Ako som spomínal, zháňal som si knižky, nahrával som si kúzelníkov v televízii na VHS kazety. Prvé zložitejšie miešanie som sa naučil z filmu Malý unavený Joe, kde karty miešal Terence Hill. Keď som bol trošku starší, tak som zistil, že existuje taký malý kúzelnícky klub v Bratislave a tam som išiel. Potom som začal chodiť na kúzelnícke festivaly. Najprv do Čiech a potom postupne do sveta. Vtedy bol prístup k informáciám, asi ako vo všetkých odboroch, oveľa ťažší ako dnes.
Mnohí z nás majú svoj životný vzor. Mal si na začiatku svojej kúzelníckej kariéry aj ty nejaký idol konkrétneho kúzelníka?
Tak keď som bol malý, tak som si celkom fičal na Davidovi Copperfiedovi, ale ešte predtým to bol kúzelník Alexander Gerič, s ktorým som sa skamarátil a kamaráti sme dodnes. Dnes sú moje idoly väčšinou také, že ich bežní ľudia nepoznajú, ale sú to úžasní kúzelníci vo svojom obore.
Aj napriek tomu, že si vyštudoval Slovenskú technickú univerzitu, zlákala ťa cesta kúzelníka. Kde sa zrodila láska k tejto tvojej životnej ceste?
Láska k tomuto povolaniu podľa mňa postupne vznikala. Lebo ako si písala, ja som kúzlil už aj na strednej elektrotechnickej, kde som to mal ako program na stužkovej. Potom počas vysokej školy som už pravidelne vystupoval, no a po skončení som sa rozhodol, že mám radšej prácu s ľuďmi, ako s počítačmi. A to vyhralo. Doteraz tomu tak stále je. Moja práca ma stále veľmi baví.
Ak si zaspomínaš na štúdium, bolo pre teba náročné skĺbiť aj školu aj prácu kúzelníka?
Štúdium bolo pre mňa celkom náročné, hlavne na stavebnej univerzite, lebo už vtedy ma viacej bavilo vystupovanie, ako rysovanie a počítanie. Tak, ale štúdium som dokončil, som inžinier, ale inžinier kúzelník. Od skončenia školy som nič také vážne v tomto obore nerobil. Sem tam som pomohol nejakým kamarátom s nejakým projektom.
Spomínaš si na svoje úplne prvé vystúpenie? Ako si sa pri ňom cítil a čo bolo v začiatkoch kúzelníckej kariéry najnáročnejšie?
Moje prvé vystúpenie si až tak nepamätám, ale napríklad prvé vystúpenie na javisku pred veľa ľuďmi si pamätám celkom dobre. Bola to tá spomínaná stužková, kde som volal asistovať aj profesorov. Mal som brutálnu trému a strašne sa mi triasli ruky. Ale trému som porazil pomerne rýchlo a tak to nevyzeralo až tak zle.
Na každé kúzlo je potrebná určitá dávka času a trpezlivosti. Kde a ako si sa jednotlivé kúzla naučil?
Tie prvé kúzla som sa učil väčšinou doma pred zrkadlom. A ako postupne kúziel pribúdalo, tak som sa učil priebežne tam, kde to bolo možné. Miešať karty som sa učil aj v škole pod lavicou.
Kúzelník pri svojich kúzlach využíva často rôzne techniky. Aká osobnostná vlastnosť podľa teba nesmie dobrému kúzelníkovi chýbať?
Dobrý kúzelník ak chce robiť s ľuďmi, musí mať ľudí rád. Ak chce robiť na hudbu s odstupom na javisku, tak tam je dôležitý herecký talent. V podstate každý kúzelník by mal byť trošku herec, trošku psychológ, trochu moderátor a mohol by vedieť aj trochu kúzliť.
Čo je pre teba po vystúpení najväčšou odmenou?
Mojou najväčšou odmenou po predstavení býva spokojnosť užasnutých a zabavených ľudí. Na veku naozaj nezáleží. Samozrejme to može vyzerať aj ako úsmevné hnevanie sa, že ani len netušia, ako sa to robilo.
Niekedy ani nevieme, prečo robíme to, čo robíme. Čo Ťa na tvojej práci najviac fascinuje?
Na mojej práci ma fascinuje veľa vecí. Vždy ma bavilo robiť veci rukami, a to sa pri kúzlach väčšinou robí. Ďalej ma bavilo rozmýšľať pri práci, a to sa pri kúzlach musí dvojnásobne. Bavia ma aj technológie a v histórii boli výrazní priekopníci technológií kúzelníci. No a ako som spomínal, baví ma práca s ľuďmi. Naopak, čo má nefascinuje a nebaví, je premiestňovanie. Keď sa človek napríklad kvôli 30 minútovému programu musí premiestniť napríklad do Košíc. Tam tí ľudia a tá akcia sú potom super, ale tá cesta ma fakt nebaví.
Videl si už kúzlo, na ktoré si nenašiel doteraz vysvetlenie?
Áno videl som veľa takých kúziel a som za ne vďačný. Ja sa veľmi často pozerám na kúzla – ktoré viem, že by som nechcel robiť – tak ako normálny divák. To znamená, že som rád okúzlený a nechcem vedieť, ako sa to robí, lebo tým sa o to kúzlo pripravím.
Na Slovensku si doslova priekopníkom niektorých techník, akou je napríklad aj modelovanie balónov. Kde sa v tebe vzala táto myšlienka začať ako prvý?
Modelovať z balónikov som naozaj, pokiaľ viem, začal na Slovensku ako prvý. Vzniklo to tak, že som v Čechách na jednom festivale dostal balónikového pudlíka. Zapáčilo sa mi to a napadlo mi, že by to mohli byť vhodné darčeky pre deti. Časom som zistil, že aj pre dospelých. Toho pudlíka som si rozobral. Veľmi ťažko som si zohnal modelovacie balóny a zopakoval som to. No a vtedy ešte nebol ani YouTube, ani knižiek veľa nebolo, tak som veľa zvieratiek musel povymýšľať sám. A vlastne teraz som už v štádiu, že urobím vlastne hocičo, čo sa dá nakresliť. Už som vymodeloval aj požiadavky na rezeň, Eiffelovku, Harley-Davidson, šaty pre hostesky, tanečnicu na tyči v životnej veľkosti a podobne.
Na Slovensku ti tiež právom patrí prvenstvo v „bubble show“. Čo ťa viedlo k bublinkám?
Áno áno, aj s bublinkami som začal na Slovensku ako prvý. Vzniklo to tak, že ma zavolali urobiť program na detskú narodeninovú párty a dieťa malo dva roky. Párkrát malo dieťa aj rok. No a pre také detičky nemá veľmi zmysel ukazovať kúzla, lebo je to ešte náročné. No a keďže všetky deti majú rady bublinky, tak som si vymyslel, že budem robiť aj bublinový program. A tak som začal. Postupne som doplnil fúkanie dymom, dávanie deti aj dospelých do bublín, zapaľovanie bublín a podobne. Doteraz to ešte sem tam na akciách robievam.
V rámci tvojej kúzelníckej kariéry si už precestoval množstvo krajín. Na ktorú krajinu rozhodne nezabudneš a prečo?
Pocestoval som toho naozaj dosť a nemám asi žiadnu krajinu, na ktorú by som zabudol. Každá má svoje kúzlo a z každej mám asi nezabudnuteľné zážitky. Naozaj neviem, ktorú by som nejako vyzdvihol, lebo všade bolo super.
Robil si aj promo knihám Harry Potter. Ako si spomínaš na túto spoluprácu?
Táto spolupráca bola výborná, lebo som pocestoval vlastne celé Slovensko. Môžem povedať, že ako jeden z prvých na Slovensku mu som si prečítal Harryho Pottera v podstate na domácu úlohu, aby som vedel o čom to je. Nevýhodou bolo, že som to čítal v češtine a keďže Česi si pomenili strašne veľa výrazov a mien, tak som to potom musel čítať ešte raz v slovenčine. Ale bola to jedna z najlepších akcií.
Kde všade ťa môže stretnúť bežný smrteľník? Kde sa môžu tešiť na tvoje vystúpenia?
Bežný smrteľník aj bežný nesmrteľník ma môžu vidieť asi na všetkých druhoch akcií, kde sa len dá. Naozaj už som robil asi pri každej príležitosti. Detské narodeniny, veľké firemné eventy, festivaly, karnevaly, kasína, módne prehliadky, TV relácie, otváranie obchodov … A ak by niekto veľmi chcel, môže si ma zavolať aj domov.
Ovládaš množstvo kúziel a trikov. Vedel by si však vybrať svoje najobľúbenejšie číslo?
Kúzlo asi ani nie – tých mám veľmi veľa. Skôr rekvizitu – karty, gumičky, rubikova kocka … s tými sa dá robiť veľa zázrakov.
Máš vysnívané kúzlo, ktoré by si chcel v budúcnosti vyskúšať?
Tých je strašne veľa … asi do konca života nezvládnem ani polovicu, ale aspoň sa nebudem nudiť.
Za jedinečný rozhovor ďakujeme skvelému a úspešnému kúzelníkovi – Jožkovi Talostanovi
Nafotené len pre M magazín.sk fotografom Františkom Michálekom
