Viete, čo je vztlak? Je to fyzikálny jav, vďaka ktorému sa teleso – hej, napríklad lietadlo – môže vzniesť v opačnom smere, než akým pôsobí gravitačná sila. Nahor. Ku hviezdam. K vzdialeným svetom. Môže prekonať tú ťarchu, čo ho znova a stále priťahuje k zemi, môže cítiť to vlnenie navôkol, keď preráža riedky vzduch.
Zdá sa vám to zložité? A vôbec: pýtate sa, čo to má spoločné s výstavou Pavla Maňku? Vojdite do našej galérie a zo všetkého, čo v nej teraz uvidíte, pocítite túžbu lietať. Ten proces, ako keď lietadlo naberá rýchlosť na „ranveji“ … dlho sa zdanlivo nič nedeje, ale potom sa v jednom momente vznesie do výšky a celý dlhý proces dáva zmysel.
Budete sa pozerať do zápiskov a skíc, na drobnosti, ktoré ilustroval, na objekty, ktoré vytvoril a dôjde vám, ako hlboko bratislavský výtvarník premýšľal, aby vznikli subtílne diela … vzorce, náčrty, poznámky, prepisy, korekcie.
Predstavujete si ho, ako hodiny prepočítava nejaký pohyb len preto, aby vo svojich ilustráciách trafil všetko presne, aby konštrukcie držali. S tým typom opatrnej, predvídateľnej, starostlivosti, keď autor vidí „krok dopredu“, keď kalkuluje s prežívaním diváka, keď doslova „vytvára“ pocit, ktorý rozhodne o tom, či pred dielom zostaneme alebo nie, či koncentrát tvaru, farby a štylizácie zafunguje.
Kunsthistorička Naďa Kančevová o Pavlovi Maňkovi napísala, že bol: „modernistom, avantgardistom, ufonistom, letcom, maliarom, konštruktérom a konštruktivistom, vizionárom, soliteristom, filozofom, fantastom a géniom presahujúcim svoj odbor, ktorý predstihol v mnohom svoju dobu a preto bol často nepochopený a nepovšimnutý.“
A je to tak. V malom priestore galérie sa na výstave Letisko otvára príbeh umelca. Jeho svet túžby po ďalekých cestách a sústredeného poznávania. Kráčate a pozeráte sa na mesto, ľudí, ktorí v ňom žijú, prejdete sa k továrni za ním … a zrazu lietadlá… a potom kozmonauti. Ilustrácie, ktoré na výstave Letisko vidíte, by nestáli samy – nedávali by zmysel, keby sme nemohli nahliadnuť aj na jeho ďalšie diela, do jeho intímneho sveta a pozerať sa, čo všetko mu lietalo hlavou, kým vznikali. Na procesy hľadania tvarov či farebnosti. Tak príďte a pozerajte sa na ten jeho svet s nami. Stojí za to vidieť ho.
Pavel Maňka (1929 – 2015)
Po absolvovaní Strednej školy umeleckého priemyslu študoval v rokoch 1951 – 1956 na Vysokej škole výtvarných umení v ateliéri prof. Jána Želibského. Bol členom Klubu konkretistov, od roku 1961 sa zúčastnil na viacerých neverejných výstavách abstraktnej tvorby. Ilustroval málo, zachovalo sa vlastne len niekoľko obálok a ilustrácii ku knihám s viac-menej technickým obsahom a maľovanka Letisko. Ale zato zostalo mnoho náčrtníkov, obsahujúcich premýšľanie nadväzujúce na niečie texty. V rokoch 1969 až 1989, v období normalizácie a postnormalizácie, sa stiahol do svojho ateliéru na Pohronskej ulici v bratislavskom Novom Meste a verejne tvoril minimálne. Po roku 1991 opäť začal vystavovať na kolektívnych výstavách. Prvú samostatnú mal až v roku 2012 v Galérii Cypriána Majerníka v Bratislave. Kunsthistorička Ľuba Belohradská mu pripisuje „časové prvenstvo v obrate k abstraktno-geometrickému tvarosloviu v slovenskom maliarstve po druhej svetovej vojne.“
Od 9.2.2023 do 27. 4. 2023 v TOTO! je galéria na Moskovskej 29 v Bratislave. Výstavu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia
